nia sa najčastejšie volali Jozef, Ján a Štefan a Bratislavčanky Mária, Anna a Helena. O dvadsať rokov neskôr obrovský boom zaznamenali také mužské mená ako Peter, Martin a Roman a ženské najmä Jana (podľa vtedy veľmi populárnej českej herečky Jany Brejchovej), Iveta a Andrea.
Od 30-tych rokov sa tu udomácňovali aj cudzokrajné mená, najmä francúzske a severské.
„Do roku 1995 však nesmeli byť písané cudzojazyčným pravopisom. Ženské osobné meno sa muselo končiť na -a, priezvisko na -ová,“ hovorí vedúca matriky na Matričnom úrade na Miestnom úrade Bratislava Nové Mesto Viera Zámečníková.
„Od roku 1995 môžu byť mená v matričnej knihe zapísané už aj cudzojazyčným pravopisom. Musíme však dohliadnuť na to, aby bol správny. Pri exotickejších menách musíme od rodičov žiadať, aby priniesli z príslušnej ambasády potvrdenie, že naozaj ide o osobné meno, a nie o pomenovanie nejakej veci, lebo to zákon neumožňuje,“ dodala.
Rodičia môžu dieťaťu dať aj viac mien, najviac však tri. Ale Slováci túto možnosť veľmi nevyužívajú. Dve alebo tri mená má dieťa len na rodnom liste. Na ostatných úradných dokladoch – v pase a neskôr v občianskom preukaze bude mať uvedené len osobné meno zapísané na rodnom liste ako prvé.
„Známy politik Augustín Marián Húska je podľa matričného zápisu len Marián, osobne som bola pri overovaní. Druhé meno má možno zapísané na krstnom liste a začal ho používať aj v osobnom živote,“ povedala vedúca novomestskej matriky.
A aké mená sa páčia súčasným Bratislavčanom? Oslovili sme päť matričných úradov, v ktorých pôsobnosti sa nachádzajú bratislavské pôrodnice. Štatistika z Nového Mesta však nie je iba bratislavská, pretože na Kramároch sa rodia deti z celého Slovenska.
Napríklad v roku 1998 boli podľa výskumu Milana Majtána a Mateja Považaja na Slovensku najpoužívanejšie mužské mená Peter, Ján, Jozef, Martin, Michal a Tomáš a ženské Mária, Jana, Zuzana, Katarína, Anna a Eva.
JANA MARTINKOVÁ
