Stíhací piloti z Prešporka

Medzi najlepších v rakúsko-uhorskom armádnom letectve patrila skupina letcov z Prešporka.

Letecké eso Jozef Kiss, rodák z Prešporka, hovoril plynule po slovensky.(Zdroj: Archív Juraja Červenku)

BRATISLAVA. Keď v máji 1918 spolubojovníci odprevádzali na poslednej ceste jedného z najúspešnejších stíhacích pilotov rakúsko-uhorskej armády, nad cintorínom v juhotirolskom Pergine preleteli nepriateľské lietadlá a na znak úcty k statočnému nepriateľovi zhodili veniec so stuhami.

„Aj keď to znie ako scéna z romantického filmu, tento príbeh sa naozaj stal,“ hovorí mladý historik a autor viacerých knižných publikácií Juraj Červenka. Venuje sa histórii letcov pochádzajúcich zo súčasného Slovenska a ktorí bojovali v prvej svetovej vojne.

Pilot, ktorému letci z opačnej strany frontu vzdali hold, bol Jozef Kiss. Pochádzal z Prešporka, dnešnej Bratislavy, a bol synom maďarského otca a slovenskej matky. Bol jedným z malej skupiny letcov, ktorí sa narodili v tomto meste a patrili medzi najplatnejších príslušníkov rakúsko-uhorských leteckých oddielov.

Lietadlá ako zbraň

Počas prvej svetovej vojny nasadili znepriatelené strany lietadlá do bojov vo významnejšej miere prvýkrát. Aj keď zo začiatku verejnosť aj odborníci krehké lietajúce stroje z dreva, plátna a výstužných drôtov vnímali skôr ako zábavu pre dobrodruhov než užitočnú zbraň.

V tom čase služba v rakúsko-uhorskom armádnom letectve prinášala obrovské riziká a straty posádok činili viac než 25 percent. Na druhej strane to prinášalo prestíž a aj výhody v podobe dobrého jedla, čistého oblečenia a mimo leteckých bojov relatívne normálneho života. A hlavne žiadne blato v zákopoch či náročné pešie presuny.

Rakúsko-uhorské letectvo patrilo k tým skromnejším vzdušným silám.

„Keď v lete 1914 vypukla prvá svetová vojna, lietadlový park rakúsko-uhorského letectva tvorili približne štyri desiatky nie veľmi spoľahlivých a často poruchových strojov,“ hovorí Červenka.

Letci si spočiatku sadali do neozbrojených lietadiel. Ako konflikt pokračoval, začali si brať do lietadiel osobné zbrane ako pištoľ alebo karabíny. Napokon sa štandardnou výzbrojou stali guľomety. Postupne dochádzalo aj k prvým leteckým súbojom.

Počas prvej svetovej vojny Rakúsko-Uhorsko malo k dispozícii 85 vojenských leteckých jednotiek, hlavne na talianskom fronte. Protivníkom však spôsobili nezanedbateľné straty. Podľa najnovších výskumov zostrelili 800 až 900 nepriateľských lietadiel. Viac než 60 letcov z Rakúsko-Uhorska sa mohlo hrdiť titulom letecké eso, čo znamená, že letec zostrelil päť a viac lietadiel.

Letecké eso z Prešporka

Jedným z najúspešnejších bol spomínaný Jozef Kiss (1896 - 1918), poručík v zálohe in memoriam, Pochádzal z chudobnej rodiny a narodil sa v jednom z domov, kde dnes stojí obrátená pyramída Slovenského rozhlasu. Na konte má 19 víťazstiev vo vzdušných bojoch.

„Bol šiestym najúspešnejším letcom monarchie a druhým spomedzi letcov, ktorí sa narodili v Uhorsku,“ ozrejmuje Červenka. V súčasnosti je na Slovensku takmer neznámou a zabudnutou postavou.

V zahraničnej literatúre je známejší a väčšinou uvádzaný ako maďarské letecké eso. Ale podľa Červenku je pravda niekde inde. Doplňujúce informácie získal od netere Jozefa Kissa Gabriely Seilingerovej, ktorá žije pri Linzi v Rakúsku. Podľa jej slov otec Jozefa Kissa bol Maďar, povolaním záhradník, a matka Slovenka. Doma sa rozprávali po maďarsky, ale Jozef sa s matkinou rodinou rozprával po slovensky.

Jozef študoval na dodnes fungujúcej priemyselnej škole na Fajnorovom nábreží. Keď vypukla vojna, dobrovoľne narukoval najskôr k pešiemu pluku. Po zranení a rekonvalescencii požiadal o priradenie do letectva. Aj vďaka technickému vzdelaniu mu vyhoveli.

Službu začal v máji 1916 pri leteckej jednotke Flik 24. Bola dislokovaná na poľnom letisku pri mestečku Pergine, blízko Tridentu v súčasnom Taliansku. Pilotoval najmä dvojplošníky Hansa-Brandenburg C.I. Dvojmiestnu posádku tvorili pilot a pozorovateľ, väčšinou dôstojník. Neskôr sa uplatnil ako bojový pilot na jednomiestnych stíhačkách.

Prvé víťazstvo si Jozef Kiss pripísal 20. júna 1916, keď sa ich lietadlu podarilo zostreliť taliansky bombardér. Víťazstvá v leteckých súbojoch sa v prípade dvojmiestnych lietadiel pripisovali pilotovi aj pozorovateľovi, aj keď pilota v tých časoch viac-menej považovali iba za zručného šoféra a väčšiu zásluhu si bral pozorovateľ.

Nasledovali ďalšie víťazstvá. Vo väčšine prípadov prežil aspoň jeden člen nepriateľskej posádky.

„Nebola to náhoda. Potvrdzujú to dobové pramene, výpovede súčasníkov a dokonca aj nepriateľských letcov,“ hovorí Červenka. Jozef Kiss sa snažil uchrániť životy nepriateľských letcov, pokiaľ to bolo možné. Jeho stratégiou bolo zavesiť sa za nepriateľské lietadlo, presnou paľbou ho nasmerovať na rakúsko-uhorské územie a prinútiť núdzovo pristáť. Zisk nepriateľského lietadla znamenal prestíž a veľké uznanie.

Osudným sa mu stal letecký boj 24. mája v roku 1918, keď sa trojica rakúsko-uhorských lietadiel stretla s britskými. Premožiteľom stíhača z Prešporka bol pravdepodobne kapitán William George Barker, letecké eso s 50 zostrelmi. Kissova stíhačka Phonix D.IIa sa zrútila do kopcovitého terénu pri vrchu Monte Coppolo. Dnes stojí blízko tohto miesta pamätník.

Jozef Kiss bol pochovaný na vojenskom cintoríne v Pergine v južnom Tirolsku. Neskôr, po zrušení cintorína, jeho ostatky premiestnili do spoločného hrobu v Tridente.

„Bol legendou na oboch stranách frontu. Ako dokladajú archívne pramene, v čase pohrebu nad cintorínom preleteli nepriateľské lietadlá. Na znak úcty zhodili veniec so stuhami, na ktorých bolo v angličtine, taliančine a vo francúzštine napísané: Posledná pocta nášmu odvážnemu nepriateľovi,“ povedal Červenka.

Jozef Kiss mal nesplnený sen - stať sa dôstojníkom. Túto hodnosť získal až po smrti. Aj keď veliteľ Josef von Maier viackrát o jeho povýšenie požiadal, nevyhoveli mu, pretože Kiss nemal vzdelanie. Chýbala mu maturita a ani víťazstvá v leteckých bojoch mu nepomohli k vytúženej hodnosti.

„Pravidlá byrokratického vedenia rakúsko-uhorskej armády boli neúprosné,“ ozrejmuje Červenka. V tom čase navyše platilo v rakúsko-uhorskej armáde striktné sociálne rozdelenie na dôstojníkov, poddôstojníkov a mužstvo.

Ďalší z Prešporka

A Kissov veliteľ kapitán Josef von Maier (1889 - 1958) pochádzal z Prešporka. Počas prvej svetovej vojny zostrelil sedem lietadiel, všetky v priebehu troch týždňov.

„Bol obľúbený, lebo nerobil rozdiely medzi dôstojníkmi a poddôstojníkmi,“ dodáva Červenka podľa svedectva Kissovho priateľa a tiež pilota Juliusa Arigiho. Keďže pochádzali z jedného mesta, ich vzťah bol podľa opisu veľmi priateľský, čo bolo netypické medzi dôstojníkom a poddôstojníkom.

Josef von Maier bol šľachtic, lietal už od začiatku vojny a neskôr velil stíhacej jednotke Flik 55J, pri ktorej Jozef Kiss dosiahol najväčšie vojenské úspechy. Niesla prezývku Kaiserstaffel, teda cisárska letka.

Po vojne a rozpade monarchie Josef von Maier žil v Maďarsku. Začal používať meno József Modory a lietal aj počas druhej svetovej vojny.

Hefty ako prvý vyskúšal padák

Ďalším prešporským rodákom bol Frigyes Hefty (1894 - 1965). Dosiahol päť potvrdených víťazstiev, ďalších päť si nárokoval, ale do vojenských análov sa zapísal ako prvý pilot rakúsko-uhorských leteckých síl, ktorý úspešne použil padák po zásahu nepriateľom.

„Frigyes Hefty neskôr o tomto historickom zoskoku podal obsiahlu správu. V nej spomínal, ako stratil vedomie. Prebral sa až na silné trhnutie, keď sa mu otvoril padák. Počas klesania ho začal ostreľovať britský letec. V zúfalstve mu pohrozil päsťou. Ten sa potom otočil a odletel,“ ozrejmil Červenka.

Zoskok prežil iba s ľahkými zraneniami na nohe a nose. Vyslúžil si pochvalné uznanie, odmenu 500 korún a dva týždne dovolenky.

Počas druhej svetovej vojny znova slúžil vo vojenskom letectve. Po nej emigroval do USA, kde v roku 1965 zomrel.

Letec s fezom

Azda najbizarnejšou postavou spomedzi prešporských letcov bol Hasan Riza Efendi Pieler (1889 - 1915).

„Pri tomto mene by málokto hádal, že ide o letca z čias prvej svetovej vojny a navyše z Prešporka,“ vraví Červenka. Na rôznych internetových stránkach sa mylne píše, že bol z Bosny. „V skutočnosti sa vlastným menom volal Adolf Pieler.“

K exotickému menu prišiel na jar 1915 keď zachránil topiaceho sa zámožného obchodníka z Bosny. Zrejme z vďaky ho prijal za svojho syna a odvtedy letec používal meno Hasan Riza Efendi a často nosil fez.

Do leteckej histórie sa zapísal účasťou na prvom bombovom útoku rakúsko-uhorského námorného letectva - 15. augusta 1914. Zapísal si aj prvé víťazstvo nad Talianmi - 13. septembra 1915.

„Bola to prevratná udalosť, o ktorej sa medzi rakúsko-uhorskými letcami zaiste ešte dlho hovorilo,“ povedal Červenka.

V novembri 1915 havaroval počas cvičného letu na stroji Fokker B.I aj so svojím žiakom, ktorý lietadlo pilotoval.

Prešporok mal zastúpenie v rakúsko-uhorskom letectve aj v podobe čatára Augusta Horvátha (1893-?). O ňom však Červenka zhromaždil najmenej informácií.

„Viem iba to, že žil na Petӧfiho (dnešnej Beblavého) ulici. Lietal nad rumunským frontom a na starosti mal bombardovacie, pozorovacie a fotografické akcie a skúšobné lety. Podarilo sa mu zostreliť jedno nepriateľské lietadlo,“ povedal Červenka. Počas prvej svetovej vojny sa zúčastnil na asi 90 letoch, osudy po vojne sú neznáme.

Hrob na Cintoríne pri Kozej bráne

Ďalším rakúsko-uhorským letcom z Prešporka bol Fritz Wowy (1895 - 1917). Pochádzal z prominentného prešporského rodu.

„Bol synom úspešného producenta vína Karla Wowyho,“ ozrejmuje Červenka. Najprv slúžil v delostrelectve. Po vyliečení z ťažkého zranenia v roku 1915 počas bojov v Karpatoch sa prihlásil k letectvu ako letecký pozorovateľ.

„Bol zostrelený počas desiatej bitky na rieke Soča, počas ofenzívy talianskej armády, ktorej cieľom bolo dobytie prístavu Terst. Jeho úlohou bolo fotografovať bojisko,“ povedal Červenka.

Jeho pozostatky previezli domov a pochovali na Cintoríne pri Kozej bráne.

„Dodnes tu môžeme vidieť honosný pomník. Je to dielo bratislavského sochára Alojza Rigeleho z roku 1919,“ dopĺňa Červenka.

    Najčítanejšie na SME Bratislava


    Inzercia - Tlačové správy


    1. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
    2. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
    3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
    4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
    5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
    6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
    7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
    8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
    9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
    10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
    1. Equadiff 2017 – svetová konferencia o diferenciálnych rovniciach
    2. Priemerné ceny bytov v júni boli vyššie ako pred rokom
    3. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
    4. Vyberte si dovolenku na Silvestra už teraz
    5. Tipy na rodinné výlety autom po Slovensku
    6. Modesta Real Estate sprostredkovala pre Emil Frey halu v P3
    7. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
    8. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
    9. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
    10. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
    1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 10 358
    2. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 684
    3. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 4 264
    4. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 183
    5. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 3 913
    6. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 013
    7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 715
    8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 295
    9. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek 2 090
    10. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného 1 774