Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Stará múdrosť hovorí, že tak, ako nám preteká voda medzi prstami, keď smútime či strácame nádej, čas rovnako uniká pomedzi prsty ako tá voda.
Aby sme z náhliaceho sa času nemali traumy, o to sa v Bratislave starajú nami volení otcovia mesta a zamestnanci ich úradov.
Na vrchole Michalskej veže ukrývajú poklady Čítajte Koľko mesiacov stoja hodiny na Michalskej veži, na Starej radnici či na budove Omnie?
Hodiny nad bývalým kinom Slovan zas relativizujú čas svojím meškaním, na druhej strane zas ukazujú zajtrajší dátum, čím nás chcú zrejme upokojiť, že sme sa dožili ďalšieho dňa.
V starej Bratislave merali čas hodiny na Starej radnici, na Michalskej bráne a na veži Dómu sv. Martina. Jedna zo starých povestí hovorí, že židovskí obyvatelia odmietli prispieť na kúpu hodín na Michalskej bráne, preto magistrát hodiny smerom na geto neosadil.
Keď sa však pozriete na vežu, hodiny sú obrátené na všetky štyri svetové strany. Ktovie, ako to bolo, či to je len legenda, alebo keď zistili, že ľuďom stačilo odmeriavanie času zvonením, tak osadili hodinový ciferník aj smerom k Hradu.
Zápisnica z roku 1440 svedčí, že v Bratislave už boli vežové hodiny, mal ich na starosti zámočník Hans a jeho povinnosťou bolo mechanizmus naťahovať, udržiavať v dobrom stave a v prípade potreby ho opraviť a v zime musel vo veži kúriť, aby mechanizmus hodín nezamrzol. Za to dostával plácu 80 denárov.
O štyri roky na veži Starej radnice namontovali nový hodinový stroj, ktorý neukazoval len čas, ale aj odbíjal čas a po polovici storočia na fasáde k Hlavnému námestiu osadili ukazovateľ zmien mesiaca, dní a mesiacov, ktorý tam je dodnes.
Dóm sv. Martina ukrýva vzácne relikvie Čítajte V 16. storočí sa už o hodiny nestaral zámočník, ale vežový majster Štefan Reiner, za čo dostával mzdu 11 toliarov.
Možno mesto muselo šetriť, lebo po ňom nastúpil opäť zámočník, ktorý sa musel uspokojiť s plácou päť toliarov. Mesto vtedy nemalo svojho hodinárskeho majstra a na väčšie opravy a údržbu muselo prizývať odborníkov z cudziny – roku 1494 majstra Hansa Reibela z Pasova a neskôr zas majstra Felixa z Viedne.
Hodiny na Starej radnici slúžili do roku 1847, keď mestská rada rozhodla o kúpe nového hodinového stroja vo Viedni a za jeho inštaláciu zaplatili hodinárskemu majstrovi Hansenovi dva zlaté a 12 denárov.
Záznam o prvom bratislavskom hodinárskom majstrovi Christofovi Mausmannovi máme z roku 1567 a práce jeho pokračovateľov môžeme obdivovať v Múzeu hodín v Dome u dobrého pastiera.
