BRATISLAVA. Správa o toxických odpadoch zo skládky vo Vrakuni síce hovorí o kontaminácii častí Bratislavy, ale jej obyvatelia ohrození nie sú. Stačí, ak nebudú pravidelne a dlhodobo používať vodu zo studní, tvrdí minister životného prostredia László Sólymos.
Tému podľa neho zneužívajú kandidáti na župana Bratislavského kraja a zbytočne strašia občanov.
„Pomaly každú hodinu sa postaví nejaký kandidát na župana a hovorí o skládke, aby tému zneužil,“ povedal Sólymos.
Skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej Vrakuni vznikla v roku 1966 a odvtedy na ňu navozili 120-tisíc metrov kubických odpadu. O probléme sa úrady dozvedeli v roku 1992 keď začal stúpať hladina vôd po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo. Prvá správa, ktorá monitoruje riziko skládky, je z roku 2000.
Problémy so skládkou sú podľa Sólymosa dlhodobo známe, preto platí od roku 2002 zákaz využívať vody zo studní vo Vrakuni, Podunajských Biskupiciach a Ružinove.
Zo správy vyplýva, že teoreticky môžu byť v budúcnosti ohrozené aj susedné obce Rovinky, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave.
Zdravotné riziko
Ohrozené mestské časti neodporúčajú svojim obyvateľom používať vodu zo studní, či už na pitie alebo polievanie plodín.
Ich príležitostné jedenie však podľa Jindry Holíkovej z regionálneho úradu verejného zdravotníctva nepredstavuje zdravotné riziko. Problémom by podľa nej bolo, ak by ich jedli pravidelne dlhodobo a nič iné.
„Máme panické dotazy, nevyvolávajme paniku, tá situácia je dlhoročná,“ povedala Holíková.
Správa hovorí aj o karcinogénnych látkach v pôde v administratívnych oblastiach mestských častí. Ani to však podľa Holíkovej nie je problémom. Bolo by nutné to však riešiť napríklad, ak by sa na kontaminovanom území malo postaviť detské ihrisko a podobne.
Skládka vo Vrakuni ostane
Ministerstvo, ktoré za skládku prevzalo zodpovednosť, hľadalo podľa Sólymosa viacero možností ako problém riešiť. Nakoniec sa rozhodlo skládku hlbokou odizolovať 22 metrov hlbokou stenou a zvrchu prikryť fóliou, aby toxické látky ďalej neroznášal dážď.
Pri skládke budú čističky, ktoré budú odstraňovať toxické látky z podzemných vôd.
Zospodu sa skládka podľa Vlasty Janovej, ktorá na ministerstve šéfuje geologickej sekcii, skládka uzavrieť nemusí. Jej dno totiž tvorí nepriepustná vrstva ílu.
Zo všetkých možných riešení patrilo toto podľa nej medzi tie najrýchlejšie a cenovo najprijateľnejšie. Kompletné odstránenie skládky by podľa ministerstva stálo 114 miliónov eur, pričom na riešenie všetky skládok má ministerstvo 180 miliónov eur z eurofondov.
„Predpokladáme, že takéto uzavretie skládky vydrží sto rokov, snáď sa dovtedy objaví technológia, ktorá by tento problém vyriešila natrvalo,“ povedala Janová.
