Život bratislavského židovského teológa Chatama Sofera sa chýlil ku koncu, keď sa na bratislavskom evanjelickom lýceu rozbiehala krátka meteorická dráha slovenského buditeľa Ľudovíta Štúra. Čo viedlo autora k tomu, že dal dokopy dve veľké osobnosti, ktorých cesty sa na pôde mesta nikdy nepreťali? Odpoveďou nech je citát zo sprievodného slova: „O tom druhom vieme skoro všetko. O tom prvom skoro nič.“
A z toho „skoro nič“ má vzniknúť medailón? Nečudo, že namiesto obrazu osobnosti vznikol skôr pútavý prierez životom a dejinami židovskej komunity v priebehu stáročí, ako opätovne ľahla popolom a znova z neho vstávala, kým jej otcovia mesta (a či strana a vláda?) po druhej svetovej vojne nepodťali koreň výstavbou dopravného ťahu priamo cez centrum. Obrazy motorizovanej deštrukcie s výrečnou dvojicou dominánt, dómu Sv. Martina a synagógy, ktorá prestavbe padla za obeť, prechodne uzatvárajú ságu jednej z etnicko-náboženských obcí na území mesta.
Medailón, ktorý sa okolo osobnosti Chatama Sofera iba ľahučko ovíja, má svoj pôvab a poéziu. Autor sa výrazovo vracia k začiatkom, ktoré vyznačuje lyrickosť a nadľahčená impresívnosť pohľadu. Téma vlnovky dejinných vzostupov a pádov, opretá o dobre volený výber fotografických i hmotných dokladov vrátane rabínovej hrobky, vynoveného podhradia a motívov židovského cintorína, dostáva v magickom nasvietení kameramana Gazíka skôr melancholicko-reflexívny, ba miestami až pohľadnicový ráz namiesto tragiky, ktorú téma implikuje archívnymi zábermi rôznych podôb holokaustu a jeho príprav vo svete i na Slovensku.
Striedme sprievodné slovo dopĺňajú občasné komentáre dnešného bratislavského hlavného rabína v presklenom priestore Múzea židovskej kultúry, takisto magicky ozvláštnenom viacnásobným zrkadlením, takže vôbec nevzniká efekt „vysvetľovacieho pána“ (Maxim Gorkij), metly konvenčných dokumentácií s dominantou hovoriacich hláv. Po pozretí filmu tak síce nevieme o rabínovi Soferovi viac než to „skoro nič“ z úvodu, čo je o ňom vôbec známe, vieme však oveľa viac o pozadí, ktoré jeho život rámcovalo. O dejinách Bratislavy z hľadiska jedného z nábožensky definovaných etník, ktoré s mestom stáročia žilo a mrelo, spoluurčujúc jeho špecifickú tvár.
Do akej miery prezentované historické fakty a tézy zodpovedajú realite, v tom sa filmový publicista musí spoliehať na autorov – ale tak je to pri populárno-vedeckých témach vždy.
Autor: PAVEL BRANKO(Autor je filmový kritik)
