RUŽINOV. Keď kreatívci, ktorí sa minulý rok presťahovali z Cvernovky do bývalej školy na Račianskej ulici, spomínali na svoje bývalé útočisko, jedinou vecou, za ktorou im bolo ľúto, boli vysoké stropy. Na ich novom pôsobisku sa totiž také niečo nedá urobiť.
Podľa najnovších plánov majiteľa a developera, spoločnosti YIT Slovakia, si vysoké stropy v bývalej továrni budú môcť noví nájomcovia užívať už v roku 2019. Slovensko-fínska spoločnosť predstavila projekt obnovy a konverzie takzvanej pradiarne, jedinej pamiatkovo chránenej budovy v zóne bývalej Bratislavskej cvernovej továrne, a susediacej silocentrály na kancelárske a obchodné priestory začiatkom júna. Autormi projektu je ateliér Architekti Bouda Masár.
„Našou snahou bolo pochopiť hodnoty unikátnej historickej budovy a navrhnúť transformáciu pôvodne priemyselného objektu pre súčasné potreby tak, aby sme tieto hodnoty zachovali a akcentovali,“ ozrejmil architekt Ivan Bouda z architektonického štúdia.
V pradiarni vznikne 9500 štvorcových metrov nových kancelárskych priestorov a 2800 štvorcových metrov pre obchody a služby. V silocentrále, čo je vlastne strojovňa, ktorú sa investor rozhodol nezbúrať napriek tomu, že nie je pamiatkovo chránená, má vzniknúť kaviareň a kongresová sála.
Developer v súčasnosti ukončuje proces projektovania na získanie stavebného povolenia na obnovu pradiarne.
„Naším cieľom je začať s rekonštrukciou v januári 2018 a ukončiť ju v priebehu roka 2019,“ ozrejmila Stanislava Paulíková, projektová manažérka spoločnosti YIT Slovakia.
Koľko premena bývalej fabriky na kancelárie bude stáť, developer neprezradil.
„V tejto chvíli odhadované náklady zatiaľ nezverejňujeme. Môžeme však povedať, že pradiareň si toho zažila skutočne veľa, čo sa silne podpísalo na jej kondícii. To sa určite premietne aj do nákladov spojených s jej rekonštrukciou,“ povedala Paulíková.
Historický industriál
Budova pradiarne je jednou z mála historických industriálnych stavieb v Bratislave. Fabriky ako Kablo či Gumonka nenávratne zmizli a nahradila ich či postupne nahrádza nová výstavba.
Výsledky minuloročného pamiatkového výskumu budovy pradiarne ukázali, že prešla piatimi stavebnými etapami. Tiež definovali časti obsahujúce návrh na ochranu, obnovu a prezentáciu kultúrnej pamiatky.
Architekti z ateliéru Bouda Masár pokladajú na pradiarni a silocentrále za najcennejšie časti konštrukciu s liatinovými stĺpmi, nosníkmi a klenbami z utĺkaného betónu. Považujú ich za doklad vysokého inžinierskeho umenia a výtvarného cítenia vtedajších tvorcov. Rovnako zaujímavý je podľa nich aj halový priestor jednotlivých podlaží pradiarne a hlavný priestor silocentrály. V projekte sa snažia tieto hodnoty a jedinečnosť vyzdvihnúť. Preto navrhujú priestor otvoriť a industriálne prvky v interiéri priznať, teda ich nezakrývať, ale naopak ich odhaliť.
„Nadštandardná svetlá výška viac ako štyri metre umožňuje vytvorenie galériových priestorov, subtílne originálne liatinové stĺpy umocňujú pocit veľkorysého priestoru,“ povedala Paulíková. Výška stropov tiež umožní vznik zvýšených poschodí, vďaka ktorým vzniknú netradičné priestory a možnosť pracovať na dvoch úrovniach.

Staronová fasáda a energetická úspornosť
Investor zároveň sľubuje, že novovytvorené priestory budú spĺňať najvyššie energetické štandardy triedy A a budú disponovať energetickými certifikátmi BREEAM Excellent, ktoré garantujú klientom nízke prevádzkové náklady.
„Spojením citlivej rekonštrukcie jednej z mála technických pamiatok v Bratislave a najvyšších technologických štandardov vzniknú v bývalej pradiarni absolútne unikátne a kreatívne priestory, ktoré budú tvoriť zároveň jednu z dominánt novej štvrte,“ ozrejmila Paulíková.
Z pohľadu rekonštrukcie prejde najväčšou premenou fasáda. Má sa jej vrátiť podoba z roku 1920.
„Voľba obnovy fasád podľa stavu z roku 1920 je logická, v tomto období bol ukončený proces výstavby pradiarne podľa pôvodného konceptu z roku 1900. Nasledujúce úpravy mali skôr úžitkový charakter a z hľadiska pamiatkových hodnôt ich možno považovať za nevhodné,“ vysvetlil Masár.
Fasáda bude obnovená podľa fotodokumentácie z roku 1964. Zároveň projekt ráta s návratom k pôvodnému oblúkovému tvaru okien.
Realitní agenti očakávajú veľký záujem
Na trhu s nehnuteľnosťami je v súčasnosti veľký dopyt práve po takomto type priestorov v bývalých priemyselných nehnuteľnostiach, ktoré sú zrekonštruované a prerobené na kancelárie.
„Vzhľadom na históriu búrania starých priemyselných budov v Bratislave je nedostatok takýchto priestorov. Aj vzhľadom na lokalitu Cvernovky sa dá očakávať vysoký dopyt a pomerne rýchle obsadenie budúcich priestorov,“ povedal Oliver Galata, vedúci oddelenia prenájmu kancelárskych priestorov v poradenskej spoločnosti CBRE Slovensko.
Ich výhodou je jedinečnosť a možnosť prezentácie kreativity architektov a dizajnérov.
„Práve v takýchto netradičných priestorov dokáže najlepšie vyniknúť DNA každej firmy, ktorá chce v takejto nehnuteľnosti sídliť,“ ozrejmil Galata. Pri tvorbe priestorov ide o symbiózu medzi spoločnosťou a architektom a práve to dokáže vytvoriť zaujímavý priestor.

Čo ďalej v areáli Cvernovky
Popri práci na pradiarni developer rozpracováva víťazný návrh na výstavbu novej štvrte v zóne bývalej cvernovej továrne. Celý areál má štyri hektáre a je ohraničený ulicami Svätoplukova, Páričkova, Košická a Mlynské nivy. Autormi víťazného návrhu je architektonický ateliér Compass Architekti. V priestore bývalej fabriky plánuje postaviť tri obytné bloky s približne 700 bytmi a poloverejnými priestormi a verejným námestím pred pamiatkovo chránenou budovou pradiarne.
„Aktuálne spracovávame dokumentáciu pre územné rozhodnutie,“ povedala Paulíková.
Presná špecifikácia projektu, ako aj konkrétna občianska vybavenosť, ktorá sa tu bude nachádzať, je zatiaľ otázkou ďalšieho vývoja a rokovaní.
„Náš zámer sa nemení: v areáli bývalej bratislavskej cvernovej továrne plánujeme vybudovať novú vitálnu štvrť s kompletnou občianskou vybavenosťou,“ ozrejmila Paulíková. Dodala, že všetko však bude závisieť aj od záujmu potenciálnych klientov a partnerov.
Zatiaľ investor pokračuje v búraní viacerých objektov na Páričkovej ulici z druhej polovice 20. storočia a v rekonštrukcii susediaceho bytového domu Pari. Výšku celkových investície ani časový plán zatiaľ investor nezverejnil.