SME

Fasáda Cvernovky bude znova ako v roku 1920

Na pradiarni je najcennejšia konštrukcia s liatinovými stĺpmi a betónovými klenbami.

Projekt Pradiareň 1900.Projekt Pradiareň 1900. (Zdroj: YIT Slovakia)

RUŽINOV. Keď kreatívci, ktorí sa minulý rok presťahovali z Cvernovky do bývalej školy na Račianskej ulici, spomínali na svoje bývalé útočisko, jedinou vecou, za ktorou im bolo ľúto, boli vysoké stropy. Na ich novom pôsobisku sa totiž také niečo nedá urobiť.

Podľa najnovších plánov majiteľa a developera, spoločnosti YIT Slovakia, si vysoké stropy v bývalej továrni budú môcť noví nájomcovia užívať už v roku 2019. Slovensko-fínska spoločnosť predstavila projekt obnovy a konverzie takzvanej pradiarne, jedinej pamiatkovo chránenej budovy v zóne bývalej Bratislavskej cvernovej továrne, a susediacej silocentrály na kancelárske a obchodné priestory začiatkom júna. Autormi projektu je ateliér Architekti Bouda Masár.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Našou snahou bolo pochopiť hodnoty unikátnej historickej budovy a navrhnúť transformáciu pôvodne priemyselného objektu pre súčasné potreby tak, aby sme tieto hodnoty zachovali a akcentovali,“ ozrejmil architekt Ivan Bouda z architektonického štúdia.

V pradiarni vznikne 9500 štvorcových metrov nových kancelárskych priestorov a 2800 štvorcových metrov pre obchody a služby. V silocentrále, čo je vlastne strojovňa, ktorú sa investor rozhodol nezbúrať napriek tomu, že nie je pamiatkovo chránená, má vzniknúť kaviareň a kongresová sála.

Developer v súčasnosti ukončuje proces projektovania na získanie stavebného povolenia na obnovu pradiarne.

„Naším cieľom je začať s rekonštrukciou v januári 2018 a ukončiť ju v priebehu roka 2019,“ ozrejmila Stanislava Paulíková, projektová manažérka spoločnosti YIT Slovakia.

SkryťVypnúť reklamu

Koľko premena bývalej fabriky na kancelárie bude stáť, developer neprezradil.

„V tejto chvíli odhadované náklady zatiaľ nezverejňujeme. Môžeme však povedať, že pradiareň si toho zažila skutočne veľa, čo sa silne podpísalo na jej kondícii. To sa určite premietne aj do nákladov spojených s jej rekonštrukciou,“ povedala Paulíková.

Historický industriál

Budova pradiarne je jednou z mála historických industriálnych stavieb v Bratislave. Fabriky ako Kablo či Gumonka nenávratne zmizli a nahradila ich či postupne nahrádza nová výstavba.

Výsledky minuloročného pamiatkového výskumu budovy pradiarne ukázali, že prešla piatimi stavebnými etapami. Tiež definovali časti obsahujúce návrh na ochranu, obnovu a prezentáciu kultúrnej pamiatky.

Architekti z ateliéru Bouda Masár pokladajú na pradiarni a silocentrále za najcennejšie časti konštrukciu s liatinovými stĺpmi, nosníkmi a klenbami z utĺkaného betónu. Považujú ich za doklad vysokého inžinierskeho umenia a výtvarného cítenia vtedajších tvorcov. Rovnako zaujímavý je podľa nich aj halový priestor jednotlivých podlaží pradiarne a hlavný priestor silocentrály. V projekte sa snažia tieto hodnoty a jedinečnosť vyzdvihnúť. Preto navrhujú priestor otvoriť a industriálne prvky v interiéri priznať, teda ich nezakrývať, ale naopak ich odhaliť.

SkryťVypnúť reklamu

„Nadštandardná svetlá výška viac ako štyri metre umožňuje vytvorenie galériových priestorov, subtílne originálne liatinové stĺpy umocňujú pocit veľkorysého priestoru,“ povedala Paulíková. Výška stropov tiež umožní vznik zvýšených poschodí, vďaka ktorým vzniknú netradičné priestory a možnosť pracovať na dvoch úrovniach.

Staronová fasáda a energetická úspornosť

Investor zároveň sľubuje, že novovytvorené priestory budú spĺňať najvyššie energetické štandardy triedy A a budú disponovať energetickými certifikátmi BREEAM Excellent, ktoré garantujú klientom nízke prevádzkové náklady.

„Spojením citlivej rekonštrukcie jednej z mála technických pamiatok v Bratislave a najvyšších technologických štandardov vzniknú v bývalej pradiarni absolútne unikátne a kreatívne priestory, ktoré budú tvoriť zároveň jednu z dominánt novej štvrte,“ ozrejmila Paulíková.

Z pohľadu rekonštrukcie prejde najväčšou premenou fasáda. Má sa jej vrátiť podoba z roku 1920.

„Voľba obnovy fasád podľa stavu z roku 1920 je logická, v tomto období bol ukončený proces výstavby pradiarne podľa pôvodného konceptu z roku 1900. Nasledujúce úpravy mali skôr úžitkový charakter a z hľadiska pamiatkových hodnôt ich možno považovať za nevhodné,“ vysvetlil Masár.

Fasáda bude obnovená podľa fotodokumentácie z roku 1964. Zároveň projekt ráta s návratom k pôvodnému oblúkovému tvaru okien.

Realitní agenti očakávajú veľký záujem

Na trhu s nehnuteľnosťami je v súčasnosti veľký dopyt práve po takomto type priestorov v bývalých priemyselných nehnuteľnostiach, ktoré sú zrekonštruované a prerobené na kancelárie.

„Vzhľadom na históriu búrania starých priemyselných budov v Bratislave je nedostatok takýchto priestorov. Aj vzhľadom na lokalitu Cvernovky sa dá očakávať vysoký dopyt a pomerne rýchle obsadenie budúcich priestorov,“ povedal Oliver Galata, vedúci oddelenia prenájmu kancelárskych priestorov v poradenskej spoločnosti CBRE Slovensko.

Ich výhodou je jedinečnosť a možnosť prezentácie kreativity architektov a dizajnérov.

„Práve v takýchto netradičných priestorov dokáže najlepšie vyniknúť DNA každej firmy, ktorá chce v takejto nehnuteľnosti sídliť,“ ozrejmil Galata. Pri tvorbe priestorov ide o symbiózu medzi spoločnosťou a architektom a práve to dokáže vytvoriť zaujímavý priestor.

Čo ďalej v areáli Cvernovky

Popri práci na pradiarni developer rozpracováva víťazný návrh na výstavbu novej štvrte v zóne bývalej cvernovej továrne. Celý areál má štyri hektáre a je ohraničený ulicami Svätoplukova, Páričkova, Košická a Mlynské nivy. Autormi víťazného návrhu je architektonický ateliér Compass Architekti. V priestore bývalej fabriky plánuje postaviť tri obytné bloky s približne 700 bytmi a poloverejnými priestormi a verejným námestím pred pamiatkovo chránenou budovou pradiarne.

„Aktuálne spracovávame dokumentáciu pre územné rozhodnutie,“ povedala Paulíková.

Presná špecifikácia projektu, ako aj konkrétna občianska vybavenosť, ktorá sa tu bude nachádzať, je zatiaľ otázkou ďalšieho vývoja a rokovaní.

„Náš zámer sa nemení: v areáli bývalej bratislavskej cvernovej továrne plánujeme vybudovať novú vitálnu štvrť s kompletnou občianskou vybavenosťou,“ ozrejmila Paulíková. Dodala, že všetko však bude závisieť aj od záujmu potenciálnych klientov a partnerov.

Zatiaľ investor pokračuje v búraní viacerých objektov na Páričkovej ulici z druhej polovice 20. storočia a v rekonštrukcii susediaceho bytového domu Pari. Výšku celkových investície ani časový plán zatiaľ investor nezverejnil.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  3. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  4. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie
  5. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  6. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť?
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky?
  8. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice
  1. Pili sme pivo, ktoré sa nedá ochutnať nikde inde na svete
  2. Fico škodí ekonomike, na reformy roky kašľal
  3. Skvelý sortiment za výnimočne nízke ceny nájdete v Pepco
  4. S nami máte prístup do všetkých záhrad
  5. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje
  6. Ako pripraviť motorku na sezónu: Rady pre bezpečnú jazdu
  7. Ako zvládnuť podnikanie, rodinu aj voľný čas bez kompromisov?
  8. Emma Tekelyová a tvorenie na jarné dni a Veľkú noc
  1. Inštruktorky sebaobrany: Najväčšia hrozba nie je cudzí muž v tme 15 312
  2. Dobrý nápad na podnikanie nestačí. Firmy prezradili, čo funguje 8 039
  3. Elektrické autá v zahraničí: poplatky za nabíjanie a diaľnice 7 084
  4. Muži, nepodceňujte návštevu kardiológa. Srdce máte len jedno 6 909
  5. Nevšedný ostrov. Ischia priťahuje pozornosť čoraz viac turistov 5 136
  6. Realitný fond IAD IRF dosiahol historicky najvyššie zhodnotenie 4 898
  7. Veterné parky: vizuálny smog alebo nová estetika energetiky? 2 616
  8. Môže hudba pomôcť neurologickým pacientom lepšie chodiť? 2 489
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  2. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  3. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  4. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  5. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  6. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  7. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  8. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  1. Matej Galo: Záhady o pôvode slintačky a krívačky odhalené 100 053
  2. Michal Dolňan: Covid vypustili z laboratórií a SLAK na nás vrhli Nemci a Francúzi... 51 109
  3. Ján Šeďo: Stalo sa to včera na "urgente". 40 951
  4. Jakub Konečný: Našli sme dvoch Slovákov, ktorí sa majú vďaka Ficovej vláde lepšie! 26 314
  5. Martin Ondráš: Piate ohnisko nákazy SLAK - skutočná pravda 21 612
  6. Matej Galo: Pán Fico, ste tak neschopný, alebo len žijete mimo reality? 17 856
  7. Rado Surovka: Ficove Amater Airlines dopravili na Slovensko slintačku 17 641
  8. Karol Galek: Fico odovzdal Slovenské elektrárne českým finančným žralokom 9 937
  1. Radko Mačuha: Najprv si prišli po Šimečku.
  2. Věra Tepličková: Nie je nad to, mať na verejnosti dobrých priateľov
  3. Tupou Ceruzou: Medvede
  4. Tupou Ceruzou: Mr. Business
  5. Věra Tepličková: Romana nám odkazuje, že je stále úžasná
  6. Radko Mačuha: Po MDŽ SMER pozýva na zabíjačku.
  7. Radko Mačuha: Vládna koalícia si začala dávať úplatky priamo v parlamente.
  8. Tupou Ceruzou: Spravodlivosť pre všetkých
SkryťZatvoriť reklamu