BRATISLAVA. Podzemné vody v bratislavských mestských častiach Vrakuňa, Ružinov a Podunajské Biskupice a v obciach Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Miloslavov sú ohrozené kontamináciou z chemickej skládky z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova na rozhraní Ružinova a Vrakune. V liste spomínaným obciam na to upozorňuje ministerstvo životného prostredia (MŽP).
Na základe geologického prieskumu vykonaného v rokoch 2014 a 2015 boli v podzemnej vode zistené najmä pesticídy, herbicídy, chlórované uhľovodíky, benzén-toluén-etylbenzén-xylén (BTEX) a kovy.
„Znečisťujúce látky už dnes významne ohrozujú kvalitu podzemnej vody v oblasti Vrakune, Ružinova a Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova do vzdialenosti asi päť kilometrov juhovýchodne od skládky,“ konštatuje ministerstvo, podľa ktorého úroveň a rozsah znečistenia predstavuje zdravotné riziká pre človeka.
Upozorňuje, že podzemná voda by sa nemala používať na pitie ani zalievanie záhrad, voda zo studní by sa dokonca nemala používať na sprchovanie či napúšťanie bazénov, nebezpečný môže byť aj kontakt s kontaminovanou zeminou. Starostov dotknutých oblastí preto MŽP vyzvalo, aby o týchto rizikách informovali občanov.
Takzvaným kontaminačným mrakom sú podľa envirorezortu zasiahnuté časti Vrakune, Podunajských Biskupíc a Ružinova. Obce Rovinka, Dunajská Lužná, Most pri Bratislave a Milostavov kontaminačný mrak ešte nezasiahol, no ležia v smere jeho možného šírenia. „Voda v studniach nachádzajúcich sa v kontaminačnom mraku nie je vhodná na akékoľvek používanie, hlavne je nevhodná na pitie, umývanie, kúpanie a polievanie. Konzumácia plodín polievaných kontaminovanou vodou predstavuje riziko pre ľudské zdravie,“ uzatvára MŽP.
Chemická skládka z bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova sa nachádza na rozhraní mestských častí Bratislava - Ružinov a Vrakuňa na ploche cca 4,65 hektára. V období rokov 1966-1980 tu uložili viac ako 100-tisíc kubických metrov odpadu bez vybudovania nepriepustných tesniacich prvkov.
Po sprevádzkovaní vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemnej vody stúpať, čo spôsobilo, že v roku 1996 dosiahla nielen zónu kontaminovaných hornín, ale aj samotný chemický odpad. Vrakuňa vydala už v roku 2002 zákaz používať domové studne na polievanie zeleniny a ovocných stromov.
Náklady na sanáciu skládky sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur, konečnú sumu ale určí verejné obstarávanie, ktoré MŽP spustilo koncom apríla. Rezort už zabezpečil projekt sanácie a jeho posúdenie nezávislými oponentmi, zostavil plán prác na odstránenie environmentálnej záťaže a podal na stavebný úrad žiadosť na územné konanie – rozhodnutie o umiestnení stavby.
Na sanáciu skládky vo Vrakuni majú použiť metódu enkapsulácie, ktorou obsah skládky izolujú od okolitého prostredia. Ide o zhruba dva kilometre dlhú, 22 metrov hlbokú a 80 centimetrov širokú podzemnú tesniacu stenu a nepriepustné prekrytie povrchu skládky. Súčasťou sanácie bude aj čerpanie a čistenie kontaminovaných podzemných vôd v okolí skládky.
