SME
Pondelok, 12. apríl, 2021 | Meniny má EsteraKrížovkyKrížovky
PREŽIL BOMBARDOVANIE APOLLKY. STÁLO HO TO 15 METROV DĹŽKY

Z historickej lode Šturec chcú mať múzeum

Titanic bol vyrobený tou istou technológiou ako remorkér Šturec – nitovaním.

Remorkér Šturec bude v sobotu po prvý krát prístupný verejnosti.Remorkér Šturec bude v sobotu po prvý krát prístupný verejnosti. (Zdroj: Jana Liptáková)

Osemdesiatročný remorkér je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa v Zimnom prístave pri Moste Apollo. Je uložený na lodnom výťahu, ktorý je sám tiež kultúrnou pamiatkou.

„Hoci sme maličké múzeum, vlastníme najväčší zbierkový predmet na Slovensku. Nikto nemá vo svojich zbierkach predmet dlhý takmer 60 metrov s hmotnosťou 350 ton. Je to loď Šturec,“ hovorí s hrdosťou v hlase riaditeľ Múzea dopravy Bratislava Ernest Huska.

Múzeum v súčasnosti remorkér rekonštruuje. Plánom je urobiť z neho múzeum lodnej dopravy, ktoré Bratislava – napriek bohatej histórii mesta na Dunaji – ešte stále nemá.

Skryť Vypnúť reklamu

Verejnosť si bude môcť po prvý krát prezrieť remorkér z blízka a dozvedieť sa viac o jeho pohnutom osude 17. júna počas dňa otvorených dverí. Akcia sa koná v rámci programu Slnovrat na Dunaji.

Nitované lode

„Šturec je poslednou alebo takmer poslednou loďou s nitovaným trupom na Slovensku,“ ozrejmil Jiří Mándl, bývalý lodný konštruktér a jeden z tých, ktorí Šturec zachránili pre ďalšie generácie. Ostatné takéto lode už boli na Slovensku zošrotované alebo sú v stave, keď už nie sú vhodné na muzeálne účely.

V minulosti sa aj lode bežne vyrábali nitovaním, teda spájaním oceľových plechov nitmi. Na rozdiel od konštrukcií, akou je Eifellova veža v Paríži či most Golden Bridge v San Franciscu, lode museli byť vodotesné.

„Bolo to umenie a ťažká ručná práca zároveň, kedže spájali rôzne tvarované hrubé plechy,“ vysvetľuje Mándl. Robotníci najprv nit, ktorý na jednej strane už mal hlavičku, nahriali, potom ho prestrčili cez diery v spájaných plechoch a na záver úderom kladiva urobili hlavičku aj na druhej strane. Takto vznikol nerozoberateľný spoj. Touto metódou bol vyrobený aj Titanic.

Skryť Vypnúť reklamu

Až neskôr sa na stavbu lodí začala využívať zváranie. Za touto zmenou bol aj politický dôvod, keďže Nemecko malo po prehratej prvej svetovej vojne zakázané mať ťažkú vojnovú flotilu. Mohli teda stavať vojnové lode len do výtlaku desaťtisíc ton, vysvetlil Erich Píš, ďalší z ľudí, ktorí remorkéru vracajú pôvodnú podobu.

„Nemci zistili, že nitovaná loď je omnoho ťažšia ako zváraná, a tak, aby ušetrili na hmotnosti, začali lode zvárať,“ povedal Píš s tým, že neskôr sa táto technológia rozšírila a nitovanie úplne vytlačila.

Štúr a Šturec

História lode, ktorá pôvodne niesla meno Štúr, siaha do roku 1937. Spolu s dvoma sesterskými loďami, Moyzesom a Vajanským, ju postavili v komárňanských lodeniciach, vo vtedajších Škodových závodoch ako tanker na prevážanie tekutého nákladu. Za prvej republiky mali voziť po Dunaji ropu z Rumunska do bratislavskej rafinérie Apollo. Každej z týchto lodí sa do nádrží zmestilo 500 ton. Za sebou mohli ešte ťahať vlečné tankové člny, do ktorých sa do každého zmestilo ďalších približne 800 ton nákladu.

Skryť Vypnúť reklamu

Lode pokrstil vtedajší predseda československej vlády Milan Hodža, čo potvrdzuje, že išlo o dôležitú úlohu. „Vtedy Dunaj a nafta mali obrovský hospodársky význam pre republiku,“ povedal Mándl.

Počas bombardovania Apollky 16. júna 1944 však Štúr v bratislavskom Zimnom prístave dostal priamy zásah. Bomba ho zasiahla približne v strede. Loď sa rozlomila a čiastočne potopila.

Po vojne ho skrátili o približne 15 metrov a prerobili na klasický vlečný remorkér dlhý 56 metrov.

„Poškodenú časť vyrezali a zvyšné konce lode znovu znitovali. V bývalých nákladných nádržiach vybudovali kajuty pre posádku,“ vysvetlil Mándl. Vtedy loď premenovali na Šturec.

Remorkér slúžil, až kým to umožňoval jeho technický stav, približne do roku 1985. V posledných rokoch služby ho využíval štátny podnik Povodie Dunaja na údržbu toku. Potom takmer tridsať rokov chátral v severnom bazéne Zimného prístavu. V podstate slúžil ako zdroj náhradných dielov a kontajner na odpadky.

Druhý život

Šturec začal písať druhú kapitolu svojho života začiatkom tohto desaťročia, keď vďaka iniciatíve Juraja Bohunského, Jiřího Mándla a ďalších terajších aj bývalých lodníkov unikol zvyčajnému osudu starých lodí – zošrotovaniu.

„Trčala v severnom bazéne a ľudia, ktorí to tu poznali, si povedali, že toto je už zrejme posledná stará loď a že by sa ju oplatilo zachrániť,“ spomína Mándl.

V roku 2012 bol Šturec vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O rok neskôr bol prevedený pod Múzeum dopravy, ktoré patrí pod Slovenské technické múzeum Košice, s tým, že po rekonštrukcii by mohol slúžiť ako múzeum.

Loď v roku 2014 vytiahli na lodný výťah a začali s opravami. „V tom čase to bol pološrot,“ spomína Mándl. Odvtedy Múzeum dopravy v spolupráci s dobrovoľníkmi obnovili zábradlie, opravili dvere či zvarili diery v trupe. „Už to vyzerá ako nejaká stará loď.“

Kormidlovňa z červeného smreka, ktorá sa kedysi dala rozobrať, aby loď mohla plávať aj popod nízky most, je už tiež zreštaurovaná. Stačí len položiť nové linoleum.

Na lodi sa zachovala pôvodná kuchyňa s naftovým sporákom, na mieru vyrobený nábytok v takzvanom salóne zo 60. rokov minulého storočia, rádiostanica so starými vzácnymi vysielačkami z 50. rokov či kúpeľňa s práčkou štýlovo ozdobená obrázkom Lenina. Zo sesterskej lode Ondava sa podarilo zachrániť aj vysokú kapitánsku stoličku. V strojovni sa nachádza ovládací panel s rôznymi, aj keď už rozbitými, „ciferníkmi“ a torzo dvoch dieselových motorov zo 60. rokov minulého storočia. Plánom je do jedného z nich doplniť hlavy a druhý nechať na ukážku v „rozobranom“ stave.

Riaditeľ Múzea dopravy Ernest Huska odhaduje, že celková rekonštrukcia lode spolu s jej zariadením bude stáť približne 200-tisíc eur. Ešte v roku 2015 dostali od ministerstva kultúry na tieto účely 40-tisíc eur. Ďalších niekoľko tisíc získali z darov a doterajšia dobrovoľnícka práca sa už tiež dá rátať na tisíce eur. Za posledné dva roky však žiadne peniaze od ministerstva nezískali, čo spomalilo tempo rekonštrukčných prác.

„Dúfame, že na budúci rok už peniaze dostaneme,“ povedal Huska. V takom prípade by loď mohla slúžiť ako múzeum už o dva roky.

Loď neplánujú spustiť späť na vodu, ale nechať ju vytiahnutú na unikátnom lodnom výťahu z 30. rokov minulého storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou, stále funguje a aj sa používa. Slúži na vyťahovanie lodí na breh pri údržbe. Národnou kultúrnou pamiatkou v Zimnom prístave je aj prečerpávacia stanica, Dom lodníkov a lodná dielňa.

„Bude zaujímavejšie, keď loď ostane vytiahnutá z vody, lebo ľudia ju vidia aj zospodu,“ povedal Huska. Loď teraz „sedí“ na pôvodných zrenovovaných vozíkoch lodného výťahu a vidno jej tvarovaný trup spolu s dvoma vrtuľami a kormidlami.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  2. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie
  3. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  4. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  5. Pán Králiček: Aj keď predávate „len“ kávu, musíte inovovať
  6. Nové medzinárodné príležitosti vo vzdelávaní 2021 – 2027
  7. Pomoc z prírody pri infekcii covid-19
  8. Novinka, ktorá sa neodmieta: Niké predstavuje Bonus bez limitu
  9. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko
  10. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov?
  1. Prešovská spoločnosť MAXECO sa presadila na medzinárodnom trhu
  2. Helping people with apps and social networks in Kosice
  3. Vlastný zlatý poklad môže byť dobrou ochranou pred infláciou
  4. Virtuálny Suptech workshop o Blockchain technológiách
  5. Ranný rituál plný zdravia pre celú rodinu
  6. Koľko ovocia by ste mali denne zjesť? Máme odpoveď
  7. Wüstenrot poisťovňa dosiahla čistý zisk 1,8 milióna eur
  8. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest
  9. Skúšanie a monitorovanie technických systémov na FVT
  10. Prekonalo Vaše dieťa COVID-19?
  1. Telefóny čaká zásadná zmena. Z dnešných nezostane takmer nič 29 109
  2. Slovákom hrozia malé dôchodky. V čom je problém? 27 631
  3. Ako zasiahnu zmeny vo svete pneumatík bežných vodičov? 23 659
  4. Úspech predali Američanom. Ako sa zrodil slovenský 3D sen? 22 456
  5. Krvou a železom: Ako Bismarck pred 150 rokmi zjednotil Nemecko 15 266
  6. Veľkonočné inšpirácie, rozhovor so Zuzanou Šebovou 15 023
  7. Leto na ostrove Malta: desať najkrajších miest 10 665
  8. Plánujete dovolenku na leto? Toto sú najkrajšie pláže Turecka 10 393
  9. Aj sladkosti môžu byť zdravé. Viete, ako ich spoznáte? 8 399
  10. Výber žiarovky môže mať vplyv na celkové zdravie 7 460
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu