SME
Utorok, 6. december, 2022 | Meniny má Mikuláš

Z historickej lode Šturec chcú mať múzeum

Titanic bol vyrobený tou istou technológiou ako remorkér Šturec – nitovaním.

Remorkér Šturec bude v sobotu po prvý krát prístupný verejnosti.Remorkér Šturec bude v sobotu po prvý krát prístupný verejnosti. (Zdroj: Jana Liptáková)

Osemdesiatročný remorkér je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa v Zimnom prístave pri Moste Apollo. Je uložený na lodnom výťahu, ktorý je sám tiež kultúrnou pamiatkou.

„Hoci sme maličké múzeum, vlastníme najväčší zbierkový predmet na Slovensku. Nikto nemá vo svojich zbierkach predmet dlhý takmer 60 metrov s hmotnosťou 350 ton. Je to loď Šturec,“ hovorí s hrdosťou v hlase riaditeľ Múzea dopravy Bratislava Ernest Huska.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Múzeum v súčasnosti remorkér rekonštruuje. Plánom je urobiť z neho múzeum lodnej dopravy, ktoré Bratislava – napriek bohatej histórii mesta na Dunaji – ešte stále nemá.

SkryťVypnúť reklamu

Verejnosť si bude môcť po prvý krát prezrieť remorkér z blízka a dozvedieť sa viac o jeho pohnutom osude 17. júna počas dňa otvorených dverí. Akcia sa koná v rámci programu Slnovrat na Dunaji.

Nitované lode

„Šturec je poslednou alebo takmer poslednou loďou s nitovaným trupom na Slovensku,“ ozrejmil Jiří Mándl, bývalý lodný konštruktér a jeden z tých, ktorí Šturec zachránili pre ďalšie generácie. Ostatné takéto lode už boli na Slovensku zošrotované alebo sú v stave, keď už nie sú vhodné na muzeálne účely.

V minulosti sa aj lode bežne vyrábali nitovaním, teda spájaním oceľových plechov nitmi. Na rozdiel od konštrukcií, akou je Eifellova veža v Paríži či most Golden Bridge v San Franciscu, lode museli byť vodotesné.

„Bolo to umenie a ťažká ručná práca zároveň, kedže spájali rôzne tvarované hrubé plechy,“ vysvetľuje Mándl. Robotníci najprv nit, ktorý na jednej strane už mal hlavičku, nahriali, potom ho prestrčili cez diery v spájaných plechoch a na záver úderom kladiva urobili hlavičku aj na druhej strane. Takto vznikol nerozoberateľný spoj. Touto metódou bol vyrobený aj Titanic.

SkryťVypnúť reklamu

Až neskôr sa na stavbu lodí začala využívať zváranie. Za touto zmenou bol aj politický dôvod, keďže Nemecko malo po prehratej prvej svetovej vojne zakázané mať ťažkú vojnovú flotilu. Mohli teda stavať vojnové lode len do výtlaku desaťtisíc ton, vysvetlil Erich Píš, ďalší z ľudí, ktorí remorkéru vracajú pôvodnú podobu.

„Nemci zistili, že nitovaná loď je omnoho ťažšia ako zváraná, a tak, aby ušetrili na hmotnosti, začali lode zvárať,“ povedal Píš s tým, že neskôr sa táto technológia rozšírila a nitovanie úplne vytlačila.

Štúr a Šturec

História lode, ktorá pôvodne niesla meno Štúr, siaha do roku 1937. Spolu s dvoma sesterskými loďami, Moyzesom a Vajanským, ju postavili v komárňanských lodeniciach, vo vtedajších Škodových závodoch ako tanker na prevážanie tekutého nákladu. Za prvej republiky mali voziť po Dunaji ropu z Rumunska do bratislavskej rafinérie Apollo. Každej z týchto lodí sa do nádrží zmestilo 500 ton. Za sebou mohli ešte ťahať vlečné tankové člny, do ktorých sa do každého zmestilo ďalších približne 800 ton nákladu.

SkryťVypnúť reklamu

Lode pokrstil vtedajší predseda československej vlády Milan Hodža, čo potvrdzuje, že išlo o dôležitú úlohu. „Vtedy Dunaj a nafta mali obrovský hospodársky význam pre republiku,“ povedal Mándl.

Počas bombardovania Apollky 16. júna 1944 však Štúr v bratislavskom Zimnom prístave dostal priamy zásah. Bomba ho zasiahla približne v strede. Loď sa rozlomila a čiastočne potopila.

Po vojne ho skrátili o približne 15 metrov a prerobili na klasický vlečný remorkér dlhý 56 metrov.

„Poškodenú časť vyrezali a zvyšné konce lode znovu znitovali. V bývalých nákladných nádržiach vybudovali kajuty pre posádku,“ vysvetlil Mándl. Vtedy loď premenovali na Šturec.

Remorkér slúžil, až kým to umožňoval jeho technický stav, približne do roku 1985. V posledných rokoch služby ho využíval štátny podnik Povodie Dunaja na údržbu toku. Potom takmer tridsať rokov chátral v severnom bazéne Zimného prístavu. V podstate slúžil ako zdroj náhradných dielov a kontajner na odpadky.

Druhý život

Šturec začal písať druhú kapitolu svojho života začiatkom tohto desaťročia, keď vďaka iniciatíve Juraja Bohunského, Jiřího Mándla a ďalších terajších aj bývalých lodníkov unikol zvyčajnému osudu starých lodí – zošrotovaniu.

„Trčala v severnom bazéne a ľudia, ktorí to tu poznali, si povedali, že toto je už zrejme posledná stará loď a že by sa ju oplatilo zachrániť,“ spomína Mándl.

V roku 2012 bol Šturec vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. O rok neskôr bol prevedený pod Múzeum dopravy, ktoré patrí pod Slovenské technické múzeum Košice, s tým, že po rekonštrukcii by mohol slúžiť ako múzeum.

Loď v roku 2014 vytiahli na lodný výťah a začali s opravami. „V tom čase to bol pološrot,“ spomína Mándl. Odvtedy Múzeum dopravy v spolupráci s dobrovoľníkmi obnovili zábradlie, opravili dvere či zvarili diery v trupe. „Už to vyzerá ako nejaká stará loď.“

Kormidlovňa z červeného smreka, ktorá sa kedysi dala rozobrať, aby loď mohla plávať aj popod nízky most, je už tiež zreštaurovaná. Stačí len položiť nové linoleum.

Na lodi sa zachovala pôvodná kuchyňa s naftovým sporákom, na mieru vyrobený nábytok v takzvanom salóne zo 60. rokov minulého storočia, rádiostanica so starými vzácnymi vysielačkami z 50. rokov či kúpeľňa s práčkou štýlovo ozdobená obrázkom Lenina. Zo sesterskej lode Ondava sa podarilo zachrániť aj vysokú kapitánsku stoličku. V strojovni sa nachádza ovládací panel s rôznymi, aj keď už rozbitými, „ciferníkmi“ a torzo dvoch dieselových motorov zo 60. rokov minulého storočia. Plánom je do jedného z nich doplniť hlavy a druhý nechať na ukážku v „rozobranom“ stave.

Riaditeľ Múzea dopravy Ernest Huska odhaduje, že celková rekonštrukcia lode spolu s jej zariadením bude stáť približne 200-tisíc eur. Ešte v roku 2015 dostali od ministerstva kultúry na tieto účely 40-tisíc eur. Ďalších niekoľko tisíc získali z darov a doterajšia dobrovoľnícka práca sa už tiež dá rátať na tisíce eur. Za posledné dva roky však žiadne peniaze od ministerstva nezískali, čo spomalilo tempo rekonštrukčných prác.

„Dúfame, že na budúci rok už peniaze dostaneme,“ povedal Huska. V takom prípade by loď mohla slúžiť ako múzeum už o dva roky.

Loď neplánujú spustiť späť na vodu, ale nechať ju vytiahnutú na unikátnom lodnom výťahu z 30. rokov minulého storočia. Je národnou kultúrnou pamiatkou, stále funguje a aj sa používa. Slúži na vyťahovanie lodí na breh pri údržbe. Národnou kultúrnou pamiatkou v Zimnom prístave je aj prečerpávacia stanica, Dom lodníkov a lodná dielňa.

„Bude zaujímavejšie, keď loď ostane vytiahnutá z vody, lebo ľudia ju vidia aj zospodu,“ povedal Huska. Loď teraz „sedí“ na pôvodných zrenovovaných vozíkoch lodného výťahu a vidno jej tvarovaný trup spolu s dvoma vrtuľami a kormidlami.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  2. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  3. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  4. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  5. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  6. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  7. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  1. Aktivácia zasielania elektronickej faktúry
  2. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  3. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. Developer projektu Metropolis sa stal Lídrom roka 2022
  5. Nepotrebné telefóny pomáhajú na Vianoce deťom a rodinám v núdzi
  6. Tisíc líp aj pre včely od slovenskej prezidentky
  7. Changes to the System of Remedies
  8. How to succeed when acquiring a business in Slovakia
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 529
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 583
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 220
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 699
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 201
  6. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 3 903
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 071
  8. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 518
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 131 666
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 9 330
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 5 142
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 124
  5. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 3 019
  6. Mária Križanová: Matematika a matikári. 2 934
  7. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 842
  8. Jana Melišová: V závoji hmly 2 489
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu