Podchvíľou sa objavujú informácie o revitalizácii parku na Račianskom mýte. Musím sa priznať, že ma pri nich chytá úzkosť.
Akosi lipnem na tejto podobe parku, hoci ani nie je taká stará. Má možno 60 rokov. Ako moja mama. Tá si ešte pamätá, ako na tomto mieste boli cintoríny. Keď ich rušili, aby zriadili dnešný park, chodili sa zo škôlky hrávať medzi miznúce hroby.
Park je svedectvom minulej éry, ktorá historické a cirkevné miesta premieňala na „nezaťaženú“ zeleň zdobenú „novým“ umením.
Lietajúci kôň ma fascinuje dodnes a umelecké dielo posprejované textom Shakespearovho sonetu je podľa mňa jedným z top intertextuálnych miest Bratislavy.
Milujem aj ruže s vodotryskovou fontánou. Naschvál ich tam chodím ovoniavať. V parku sú aj hojdačky, na ktorých ma hojdala moja stará mama zo Šuňavcovej ulice.
Ktovie, či sa dožijú mojich detí, alebo sa každá generácia na tomto mieste musí hrať inak.
