STARÉ MESTO. Po Námestí slobody je Horský park ďalším miestom v Bratislave, kam môžu návštevnící vstupovať už len na vlastné riziko. Tabule dal pri vstupoch do tejto obľúbenej oddychovej zóny osadiť bratislavský magistrát.
Stav Horského parku považuje po zime za alarmujúci a žiada nebezpečné stromy vyrúbať. Ochranári však s takýmto hodnotením nesúhlasia. Proti výrubu sa postavili aj obyvatelia a zorganizovali petíciu proti výrubu stromov v Horskom parku.
„Je to posledné miesto v Starom Meste, ktoré ostalo skutočne nedotknuté. Je to unikát, príroda v samom strede mesta,“ povedal iniciátor petície Roland Ondruš.
Žiadna katastrofická situácia
Horský park je chránené územie vo štvrtom stupni ochrany a platí preň prísny režim zasahovania do zelene. Všetky zásahy môže hlavné mesto ako majiteľ a správca tohto areálu robiť až po schválení okresným úradom. Ten ich povoľuje na základe konzultácie so Štátnou ochranou prírody.
Magistrát na jar vytypoval asi 200 stromov, ktoré by mohli ohrozovať ľudí,a žiadal ich vyrúbanie.
„Po obhliadke sme zistili, že v parku sa nachádzajú stovky stromov, ktoré bezprostredne ohrozujú život a zdravie občanov,“ povedal primátor Ivo Nesrovnal.
Ochranári majú iný názor. V Horskom parku nie je podľa Andreja Kovarika zo Štátnej ochrany prírody žiadna katastrofická situácia a stav stromov mesto posúdilo neodborne. Na výrub odporučili iba tri stromy a ďalšie tri na orez.
Magistrát tvrdí, že je za zachovanie súčasného, štvrtého stupňa ochrany v Horskom parku. V súčasnosti hľadá spôsob, aby tento vzácny biotop prírody ostal zachovaný a aby bol bezpečný pre návštevníkov.
Horský park
vznikol v roku 1868 na vtedajšom západnom okraji mesta zásluhou starostu Henricha Justiho. Dnes sa rozkladá v geografickom strede mesta a má rozlohu 22 hektárov. Napriek polohe v strede mesta je to takmer nedotknuté prostredie s pôvodnou flórou a faunou. V roku 1986 bol vyhlásený za chránený park, neskôr v roku 1994 za chránený areál so štvrtým stupňom ochrany prírody.
Petícia proti výrubu stromov
„Vôbec sa tu necítim nebezpečne. Občas nejaký strom spadne, ale to je príroda,“ zareagovala Renata Petríková na to, že vstup do tejto oddychovej zóny je už len na vlastné riziko. Býva blízko Horského parku a často tam chodieva.
Roland Ondruš do Horského parku pravidelne chodí už viac ako dvanásť rokov. Pre obavy o jeho ďalší osud inicioval petíciu proti výrubu stromov v Horskom parku.
Podľa tabúľ je vstup len na vlastné nebezpečenstvo. (zdroj: TASR)„Ide mi o to, aby si ľudia uvedomili, že je tu reálna hrozba, že prídeme o niečo, čo je tu už niekoľko desaťročí,“ ozrejmil Ondruš. Do parku chodia radi seniori, rodičia s deťmi, psičkári, na schodoch tu trénujú aj špičkoví športovci. Ondruš sa obáva tlaku developerov, keďže nová výstavba sa tlačí na samotnú hranicu chráneného areálu.
Petičné hárky sú v Horárni pri Horskom parku aj v krčme Funus na Ulici Prokopa Veľkého. Doteraz sa na nich podarilo zozbierať približne 150 podpisov.
„Chcem, aby si ľudia na magistráte uvedomili, že s tým nesúhlasíme,“ povedal Ondruš.
Za väčší problém ako padajúce stromy pokladá bezdomovcov, ktorí sa pravidelne v lete do Horského parku sťahujú. Ostáva po nich špina a odpadky. S tým však podľa neho mesto nič nerobí.
Toto územie, ktoré má síce v názve park, ale v čase vzniku bolo vysadené hustejšie ako klasický park, si podľa Andreja Kovarika zo Štátnej ochrany prírody v Bratislave takýto stupeň ochrany zaslúži.
„Vzhľadom na biologickú rozmanitosť sú pre to reálne dôvody. Klasická parková údržba by tento priestor po biologickej stránke znehodnotila,“ ozrejmil Kovarik.
Pestré prírodné územie
V Horskom parku sa dostatočne dlho nezasahovalo, čím vzniklo druhovo veľmi pestré územie. Rastie tu veľa starších stromov s dutinami, a preto sa tu usídlili všetky druhy ďatľov, ktoré na Slovensku žijú, okrem jedného, ktorý sa však vyskytuje až v Tatrách.
Starostlivosť o chránený areál Horský park je v kompetencii hlavného mesta ako majiteľa a ako správcu tohto areálu. Výška ročných nákladov nie je fixná, v roku 2016 to bolo približne 31-tisíc eur.
Podľa ochranárov v Horskom parku nie je žiadna katastrofická situácia. (zdroj: TASR)„Všetky zásahy v chránenom areáli Horský park, ktorý je zaradený v štvrtom stupni ochrany, môže hlavné mesto vykonať až po schválení okresným úradom,“ ozrejmila Veronika Šafáriková z magistrátu. Ten ich povoľuje na základe konzultácie so Štátnou ochranou prírody.
Podľa Kovarika Štátna ochrana prírody v opodstatnených prípadoch povoľuje výrub a orez stromov. „V takýchto prípadoch rozhodne nič nezdržujeme,“ povedal Kovarik.
Čo chce mesto
Mesto tvrdí, že jeho ambíciou je, aby Horský park bol prístupný verejnosti, udržiavaný a plnil doterajšie funkcie na zachovanie vzácnych biotopov. Nie však na úkor bezpečnosti návštevníkov.
„Hlavné mesto je toho názoru, že tento areál si zaslúži okrem ochrany prírody aj pamiatkovú ochranu, ktorá momentálne absentuje,“ ozrejmila Šafáriková. V parku sa nachádza socha Henricha Justiho, ale aj pôvodné lavičky. Preto sa budú snažiť o zosúladenie ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva.
Na pracovnom stretnutí 31. mája sa mesto s partnermi dohodlo na ďalších krokoch.
„Okresný úrad Bratislava v priebehu mesiaca zvolá novú obhliadku a určí nebezpečné stromy, ktoré predstavujú ohrozenie prevádzkovej bezpečnosti,“ ozrejmila Šafáriková. Štátna ochrana prírody v súčinnosti s hlavným mestom sa dohodli na vypracovaní dokumentu Program starostlivosti o chránený areál Horský park.
Ochranári spočítajú koľko a akých druhov rastlín a živočíchov sa nachádza v tejto oblasti, navrhnú potrebné opatrenia a zonáciu chráneného areálu, tak aby sa zachovali jeho funkcie.
„Program starostlivosti bude vypracovaný v čo najkratšom čase, ide však o časovo náročný proces,“ ozrejmila Šafáriková.
