Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Daniel Krman bol slovenský barokový spisovateľ, prekladateľ, evanjelický kňaz a superintendent.
Za minulého režimu sa napriek tomu, že patrí k našim najvýznamnejším barokovým spisovateľom a jeho Cestovný denník priraďujeme k najlepším cestopisným dielam našej literatúry, jeho pamiatka udržiavala v podstate len v myjavskom cirkevnom zbore.

Za jeho života prebiehali stavovské povstania. Spočiatku sa s ich dianím nestotožňoval, no neskôr sa stal Rákociho podporovateľom.
Bol vyslaný požiadať o finančnú pomoc pre prešovské evanjelické kolégium a o politickú podporu evanjelickým snahám v Uhorsku.
Jeho zápisky z ciest dnes priraďujeme k najlepším cestopisným dielam našej literatúry.
Zapísal si: „Keď sa na národnej synode (snem) evanjelických rád zvolanej na nedeľu Laetare (štvrtá pôstna nedeľa) a slávnostne konanej sedem dní v Ružomberku, rozhodlo, že vo veci prešovského kolégia a evanjelických cirkví treba poslať ku svätému kráľovskému veličenstvu švédskemu, pruskému a iným zahraničným mocnárom vysokourodzeného pána Mikuláša Szirmaya s jedným superintendentom, a ja som pred svätou synodou nič nevykonal so svojimi trojnásobnými výhovorkami, predsa som na spoločné prosby zhromaždených ustúpil a súhlasil som s vyslaním“.
Prešiel Poľsko-litovské kráľovstvo, Východné Prusko, na Ukrajine bol očitým svedkom bitky pri Poltave a po švédskej porážke sa cez Moldavsko a Sedmohradsko vrátil domov.
Jeho rodina bola zatiaľ prenasledovaná, manželku uväznili, prišiel o majetok a jeho rozsiahlu knižnicu rozkradli.

V cestopise zaznamenal dobové udalosti, portréty významných osobností, cenné etnografické postrehy i osobné postrehy.
Jeho politická a spoločenská aktivita dráždila nielen jezuitov, ale i vyšší katolícky klérus. Obviňovali ho z urážky katolíckej cirkvi, panovníka i celého habsburského domu.
Na to cisár a kráľ Karol podpísal rozkaz na jeho zatknutie, ale vďaka podpore popredných zástupcov protestantskej šľachty zostal na slobode. Lenže nie na dlho. V dva roky trvajúcom procese 5. júna 1731 Krmana odsúdili na doživotnú stratu slobody a uväznili ho na Bratislavskom hrade.
Napriek intervenciám mnohých európskych osobností, medzi iným i pruského kráľa Fridricha či švédskeho kráľa Frederika, zostal vo väzení až do svojej smrti v roku 1740.