STARÉ MESTO. Rodičom škôlkarov z materskej školy na Beskydskej prekáža, že deti prišli o dvor, ktorý pre nich na vlastné náklady zrekonštruovali.
Zhruba pätinu z neho totiž zabrala firma Finep, ktorá vedľa škôlky na Šancovej ulici stavia mrakodrap Premiére.
Dvor má rozlohu 569 štvorcových metrov. Pozemok o veľkosti 106 štvorcových metrov, kde donedávna stáli preliezačky a lavičky, patrí však podľa katastra stavebnej firme.
Stavebník podľa hovorkyne Starého Mesta Nory Gubkovej nezasiahol do pozemku mestskej časti, na ktorom nachádza sa škôlka. „Keď Finep začal stavať, vytýčil stavbu a na tú časť dvora, ktorá mu patrí, dal plot,” povedala Gubková.
Škôlka teda podľa nej iba využívala časť stavebníkovho pozemku, ktorý jej poskytol zadarmo. Po skončení stavby ho preto naspäť nedostane.
Nespokojní rodičia
Rodičia škôlkarov sú však nespokojní. Nepáči sa im, že deti prišli o dvor, do ktorého investovali čas aj peniaze a že teraz musia chodiť na ihrisko do parku na Račianskom mýte, ktoré nie je oplotené a nie všetky preliezačky na ňom sú vhodné pre deti v predškolskom veku.
Matke päťročného syna v škôlke na Beskydskej, ktorá nechcela byť menovaná, je ľúto, že zlyhala komunikácia medzi rodičmi a mestskou časťou.
„Jedného dňa sme prišli do škôlky a zrazu zmizla polovica dvora. Potom prídeme a deti majú nad hlavami žeriav. Tieto veci sme mali vedieť dopredu, mestská časť nás mala informovať o termínoch stavby, aby sme sa vedeli zariadiť,” myslí si.
Riaditeľka škôlky Blažena Pajtinková sa k téme vyjadriť odmietla a odkázala nás na zriaďovateľa materskej školy, teda mestskú časť Staré Mesto.
Mestská časť navrhla deti presťahovať
Tá tvrdí, že komunikácia s rodičmi prebiehala podľa potreby. „Samospráva nedostáva od stavebníka žiadne konkrétne ani priebežné informácie o stavbe. Rodičia videli, že na stavbe sa pracuje aj počas zápisového obdobia a rozhodli sa na základe vlastného uváženia. V Starom Meste máme veľa škôlok, kam mohli svoje deti zapísať,” povedala Nora Remiarová z komunikačného oddelenia Starého Mesta.
Napriek tomu škôlku v tomto školskom roku navštevuje 38 detí, rozdelených do dvoch tried. Od roku 2016 však na vlastný dvor nechodia.
Mestská časť protestujúcim rodičom vtedy navrhla, že deti presunú do škôlky na Heydukovej ulici. Rodičia s tým však nesúhlasili, pretože škôlka na Heydukovej nemá vlastnú jedáleň a ani ihrisko a mnohé deti si už zvykli na doterajší kolektív.
„Keď sme začali minulý rok protestovať, mestská časť nám sľubovala, že stavba bude v novembri 2016 dokončená. Preto sme si povedali, že to dovtedy vydržíme. Lenže je máj 2017 a stavba sa nedokončila,” povedala matka päťročného syna zapísaného v škôlke.
Ihrisko na Račianskom mýte, kam učiteľky so škôlkarmi chodia, nepovažuje za adekvátnu náhradu.

„Ihrisko nie je oplotené, môžu sa tam dostať psy, ktoré majú voľný výbeh. Na lavičkách spia bezdomovci. Sú tam rôzne preliezačky a nie všetky sú vhodné pre deti v tom veku. Okrem toho, ako ich učiteľky ustrážia? Pre mňa je dôležité, aby sa deti mali kde hrať a aby boli v bezpečí,” povedala.
Stavebník zvyšok dvora škôlke opraví
Firma Finep plánuje po výstavbe mrakodrapu zvyšok dvora pre škôlku zrevitalizovať. „Zaviazali sme sa, že budeme investovať do objektu aj vybavenia škôlky. V minulom roku sme napríklad na naše náklady vymenili všetky okná a vchodové dvere. Po dokončení stavby zrevitalizujeme aj dvor škôlky,“ uviedol hovorca firmy Finep David Jirušek.
Stavenisko vedľa škôlky vzniklo v novembri 2015. Firma Finep na Šancovej stavia 23-poschodový mrakodrap s bytmi, kanceláriami a obchodmi. Hotový má byť po novom koncom tohto roka.
O stavebnom povolení rozhodol ešte predminulý starosta Starého Mesta Andrej Petrek.
Súčasné vedenie samosprávy so situáciou aj tak už vraj nemôže nič urobiť.
„Polemizovať o tom, či predchádzajúca samospráva urobila chybu pri predaji pozemku, je bezpredmetné, ak s týmto faktom nevieme nič urobiť. Skutkový stav je, žiaľ, taký, aký je,” povedala Remirová.

Mrakodrap posudzoval Ústavný aj Najvyšší súd
Výstavbe komplexu Premiére predchádzali protesty a nespokojnosť Bratislavčanov. Skelet na Šancovej pôvodne postavila firma Istroreal ešte v roku 2001. Z pôvodne zamýšľaných osem poschodí chcela postaviť 23 podlaží, čo napadli aktivisti na súde. Neuspeli. Projekt získal stavebné povolenie.
Istroreal však stavbu nedokončil a roky z nej ostal len osemposchodový skelet. Ten v roku 2006 odkúpila firma Finep. Keď sa nový majiteľ pustil do stavby, aktivisti opäť protestovali a spísali petíciu.
Iniciátori petície – mestskí poslanci Ondrej Dostál a Gábor Grendel – žiadali, aby sa budova nezvyšovala a ostala osemposchodová. Poukazovali na to, že nový mrakodrap zhorší dopravu na Kolibu, zníži kvalitu bývania v okolí a zhorší niektoré výhľady na Bratislavu. Petícia však bola neúspešná, keďže developer mal platné stavebné povolenie.
Mrakodrap vo výstavbe čelil aj žalobe právnika Petra Hodála a poslanca Ondreja Dostála, pretože podľa nich stavebné úrady nebrali ohľad na pamiatkovú zónu.
Podľa žalobcov totiž územné rozhodnutie na výškovú budovu získal stavebník v čase, keď pozemok nebol v pamiatkovej zóne. Vtedajší minister kultúry František Tóth totiž rozhodol, že pamiatková zóna sa zúži len na historické centrum mesta.
Rozhodnutie však mnohí kritizovali, až Krajský súd v Bratislave rozhodol, že pamiatková zóna sa zužovať nebude.
Mrakodrap teda nakoniec rastie v pamiatkovej zóne a preto je stavebné povolenie podľa žalobcov protizákonné.
Krajský súd ich žalobu však v roku 2008 zamietol s odôvodnením, že je položená na teoretickom základe. Aktivisti sa obrátili aj na Ústavný a neskôr aj na Najvyšší súd. Na oboch však neuspeli.