STARÉ MESTO. Legendy tvrdili, že koruna na Dóme sv. Martina je taká veľká, že sa na nej dokáže otočiť kôň s kočom alebo že jedna hrana vankúša, na ktorom je koruna na veži položená, je taká dlhá, ako stôl, za ktorým by sa usadilo a rozpažilo dvanásť chlapov.
Dnes sa už vie, že išlo iba o povesti. Napriek tomu má koruna na veži korunovačného chrámu viacero tajomstiev.
Osemnásť korunovácií
Model svätoštefanskej koruny na špici Dómu je najvýraznejším symbolom korunovačného chrámu. Z Bratislavy sa stalo korunovačné mesto po tom, čo osmanské vojská na hlavu porazili uhorskú armádu pri Moháči v roku 1526 a tlačili hlbšie na územie Uhorska, kde dobyli pôvodné korunovačné mesto – Stoličný Belehrad.
V Katedrále sv. Martina sa odohralo od roku 1563 do roku 1830 osemnásť korunovácií. Svätoštefanskou korunou bolo korunovaných jedenásť panovníkov, vrátane Márie Terézie, a sedem kráľovských manželiek. Mária Terézia bola korunovaná v roku 1741.
„Názov svätoštefanská je trochu zavádzajúci, pretože je už dávno známe, že prvého uhorského kráľa sv. Štefana touto korunou určite nekorunovali. Koruna, ktorú pod týmto názvom poznáme, bola poskladaná zo starších šperkov o viac ako dvesto rokov neskôr. Skladá sa z dvoch častí, dolnej gréckej a hornej latinskej,“ povedal Patrik Baxa počas prednášky o korune z veže katedrály, ktorú zorganizoval Bratislavský okrášľovací spolok. Baxa študuje na Fakulte architektúry Slovenskej technickej univerzity v Bratislave pamiatkovú obnovu a o históriu korunovačnej katedrály sa intenzívne zaujíma.
Kríž alebo koruna
Mnohí sa čudujú ako je to možné, že na vrchole veže kostola sa nachádza koruna a nie kríž, ako to zvyčajne býva. Podľa Baxu však nejde o nič nezvyčajné.
„V čase Uhorska bolo vyobrazenie koruny záväzným symbolom a nachádzalo sa na všetkých verejných budovách, ktoré boli postavené z vôle panovníka alebo slúžili nejakému štátnemu účelu,“ povedal Baxa. Koruna sa nachádzala aj na iných sakrálnych stavbách.
Prvá koruna
Koruna, ktorá sa na Dóme v súčasnosti nachádza, na ňom nie je odjakživa. Je až druhá v poradí, ktorá bola na špic veže nasadená.
Prvú korunu slávnostne osadili 15. októbra1765 na počesť panovníčky Márie Terézie, ktorá v ten deň slávila meniny.
Osadenie koruny bolo súčasťou prestavby veže Dómu po tom, čo do pôvodnej málo reprezentatívnej gotickej veže v máji 1760 udrel blesk. Koruna nahradila bývalý typický latinský kríž.
Po prestavbe sa veža výrazne zmenila. Pôvodne slúžila ako bašta mestského opevnenia a z obranných dôvodov nemohla mať okná, ale len strieľne. Okná boli vybudované až počas barokovo-klasicistickej prestavby, keď už veža nemusela slúžiť obranným účelom. Zvýšenú vežu zakončili takzvanou helmicou s laternou. Tieto boli pokryté medeným plechom a čiastočne pozlátené.
Na helmicu a model koruny bolo treba vyše šesť ton medi. Z nich takmer tri štvrtiny darovala Mária Terézia a dómska fara dokúpila zvyšok.
Do koruny vtedy umiestnili aj medený tubus, v ktorom schovali pamätnú listinu, ktorá sa zachovala dodnes.
Druhá koruna
Prvá koruna bola na veži až do roku 1833. Vtedy do strechy veže znovu udrel blesk a jej drevený krov začal horieť. Horiaca medená helmica spadla na zem a korunu sa už nepodarilo zachrániť. Pamätnú listinu však áno.
Samotná murovaná veža ani zvony neboli požiarom našťastie poškodené. Veža však zostala provizórne zastrešená ďalších desať rokov. Jej rekonštrukcia sa začala až po tom, čo cisár Ferdinad prispel kostolu na opravu veže meďou.
Počas rekonštrukcie dostala veža opäť nový výzor. Tentoraz neogotický, ktorý má viac-menej dodnes. Znamená to, že veža sa podobá na gotickú stavbu, no predošlá gotická veža vyzerala inak.
Novú pozlátenú korunu z medeného plechu vyhotovili dvaja meďotepci. Karl Mayer vytvoril vlastnú korunu a Johann Gschnattl zhotovil vankúš, na ktorom je položená. Strapce na vankúši sú pripevnené, a aby sa nekývali vo vetre, vyplnili ich pieskom.
„Cez celú korunu prechádza na výšku drevený trám, ktorý trčí zo špice veže. Na ňom je koruna nasadená,“ ozrejmil Baxa.
Vankúš, na ktorom je koruna položená, meria od strapca k strapcu 135 centimetrov. Koruna aj s vankúšom je vysoká 156 centimetrov a váži 160 kilogramov.
Koruna bola na vežu slávnostne osadená 15. novembra 1846, teda 16 rokov po tom, ako sa v katedrále konala posledná korunovácia. Aj do tejto koruny vložili medený tubus, do ktorého pridali pamätnú listinu a iné písomnosti.
Odvtedy korunu dvakrát sňali. Prvýkrát sa tak stalo v roku 1905 počas rekonštrukcie veže. Koruna aj s vankúšom boli však tak dobre pozlátené, že po takmer 60 rokoch od zhotovenia ich bolo treba len vyleštiť. Do tubusu pridali listinu s podrobnejším popisom jednotlivých prác na veži a dobové noviny.
Ďalšia rekonštrukcia veže spolu s opravou koruny sa uskutočnila na prelome 60. a 70. rokoch 20. storočia. Vtedy sa snažili upraviť priečelie Dómu tak, aby viac zodpovedalo gotickej architektúre. Korunu vtedy však z veže nesňali, pozlacovači vyliezli k nej a ošetrili ju priamo z lešenia postaveného okolo koruny.
„Po vyše sto rokoch bola koruna znova pozlátená,“ uviedol Baxa. Na odstránenie zvyškov zlata bola však použitá kyselina, ktorá, ako sa neskôr zistilo, začala rozožierať medený plech, z ktorého sú koruna aj vankúš vyrobené.
Posledná rekonštrukcia veže
Keď sa zistilo rozsiahle poškodenie nosných trámov strechy veže a hrozilo jej zrútenie, urýchlene sa v máji roku 2010 pristúpilo k rekonštrukcii. Korunu aj s vankúšom z veže sňali a preskúmali. Našli na nej jeden priestrel a dva zástrely. Náboje v nej nenašli.
„Otázka je, kedy tieto strely korunu poškodili. Buď to bolo počas ničenia symbolov monarchie po páde Rakúsko-Uhorska, v roku 1945 počas oslobodzovania mesta, alebo v roku 1968 keď prišli Rusi,“ uviedol Baxa.
Poškodené časti koruny vytmelili a celá koruna s vankúšom dostala ochranný náter. Na záver ju znovu pozlátili. Reštaurátori vtedy sľúbili, že koruna nebude ich pomoc potrebovať minimálne 50 nasledujúcich rokov.
Do tubusu boli umiestnené repliky dokumentov, ktoré sa v korune našli, nová pamätná listina, listina s technickými informáciami, ale aj USB kľúč, na ktorom sú tieto a ďalšie materiály nakopírované.
Koruna sa na svoje pôvodné miesto vo výške 85 metrov vrátila 4. novembra 2010.
„To, čo však v roku 1905 trvalo pol hodiny, trvalo o viac ako sto rokov neskôr päť a pol hodiny. Problémom bolo napríklad horolezecké lano použité na vytiahnutie koruny. To na rozdiel od lán používaných v minulosti, totiž výrazne pružilo. Nakoniec však všetko dobre dopadlo,“ dodal Baxa.
