BRATISLAVA. Hlavné mesto Slovenska je jediné krajské mesto, v ktorom neplatia jednotné parkovacie pravidlá.
V decembri minulého roku mestskí poslanci síce po 15 rokoch diskusie prijali parkovaciu politiku, ktorá oficiálne platí od marca tohto roka, no pravidlá sú len na papieri.
Na to, aby začali platiť v uliciach mesta, musí mestský parlament odhlasovať zmenu štatútu hlavného mesta. Ten je potrebný na to, aby si mestské časti mohli prispôsobiť pravidlá na mieru. Napríklad taký Lamač má totiž iné problémy s parkovaním ako Ružinov.
K dohode však poslanci takmer po pol roku stále nedospeli.
Bitka o peniaze
Rozhodnutie malo naposledy definitívne padnúť na májovom zasadnutí mestských poslancov. A to po tom, čo v apríli mestský parlament na návrh poslanca Jána Hrčku (Bratislavský klub) presunul hlasovanie o zmene štatútu hlavného mesta. Hrčka však navrhol hlasovanie presunúť aj v máji. Tentoraz na jún.
Parkovacia politika zostáva ďalej iba na papieri Čítajte Ako dôvod uviedol to, že by sa malo najprv doriešiť prerozdelenie financií medzi mestskými časťami v zmysle štatútu hlavného mesta. Niektoré miestne samosprávy sú totiž podľa neho podfinancované na úkor iných. Ako príklad uviedol, že traja až štyria Petržalčania majú podľa neho v rámci súčasného financovania „hodnotu“ jedného obyvateľa Jaroviec či Devína.
Hrčka síce priznal, že parkovanie a deľba financií spolu nesúvisia, no v súvislosti s administratívnym finalizovaním zásad parkovacej politiky vidí najväčšiu šancu na to, aby sa problém s financiami pohol po rokoch dopredu.
„Financovanie mestských častí sa rieši minimálne dve volebné obdobia a nepodarilo sa to vyriešiť. Nemyslím si, že spájanie týchto vecí je rozumné,“ povedal mestský poslanec Jozef Uhler (Klub nezávislých poslancov).
Napriek tomu sa Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta (RZ MČ BA) na základe uznesenia mestského zastupiteľstva otázkou zmeny v prerozdeľovaní financií koncom mája zaoberalo.
Presunie sa parkovacia politika na rok 2019?
Predseda RZ MČ BA a starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa uviedol, že starostovia sa zhodli na tom, že uvítajú zmenu štatútu týkajúcu sa parkovacej politiky a budú radi, ak súčasťou úpravy bude aj zmena v prerozdeľovaní financií pre mestské časti. Svoje návrhy v oblasti financovania predstavia mestským poslancom a verí, že do zastupiteľstva v júni by sa mohli dohodnúť, aby sa konečne zmenil štatút mesta a mohla sa spustiť parkovacia politika.
Podľa viacerých poslancov hrozí, že v tomto volebnom období sa už parkovacia politika v uliciach nespustí a presunie sa až na rok 2019.
„Len z procesného hľadiska to bude trvať dvanásť mesiacov, odkedy sa to schváli. Chcem vidieť toho, kto spustí parkovaciu politiku v septembri 2018 pred komunálnymi voľbami,“ povedal Hrčka.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal rozhodnutie poslancov o oddiaľovaní zmeny štatútu vníma ako politikárčenie. Brať si rukojemníkov za vyriešenie financovania medzi mestskými časťami, na ktorom sa starostovia roky nevedia dohodnúť, je podľa neho nesprávne.
Parkovacia politika platí len na papieri, v skutočnosti nie Čítajte Mestský poslanec Tomáš Korček (Klub nezávislých poslancov) považuje parkovanie v hlavnom meste za akútny problém a akékoľvek odkladanie jeho riešenia za zbytočné. „Určite by nemala nejaká politika zvíťaziť nad potrebami Bratislavčanov. Ľudia očakávajú, že prijmeme rozhodnutie,“ povedal.
Námietky prokuratúry
Mestskí poslanci sa už síce zhodli na nariadení o jednotných parkovacích pravidlách v meste, Krajská prokuratúra v Bratislave však koncom mája proti nemu podala protest.
Upozorňuje na nepresné definície pojmov či chýbajúce prenesenie kompetencií na mestské časti v rámci štatútu,. Namieta tiež proti uloženiu zákazu parkovania nad rámec zákona o cestnej premávke a prekročeniu kompetencie mesta pri určovaní postavenia rezidentov v jednom byte vo vzťahu k prvému a ďalšiemu autu na byt. Poukazuje aj na bezdôvodné obohatenie pri poskytovaní služieb parkovania, pokiaľ mesto pri zániku platnosti parkovacej karty, v dôsledku zmeny trvalého bydliska, nevráti pomernú časť zaplatenej sumy.
Ak mesto námietkam prokuratúry nevyhovie a nariadenie nezmení, prokuratúra zváži podanie žaloby na súd. Až ten môže totiž rozhodnúť či sú pravidlá v rozpore so zákonom.
Uhler tvrdí, že protest je len právny názor prokurátora a nijakým spôsobom nenarúša platnosť nariadenia.
„Nedovolil by som si to takto zľahčovať, sú to vážne, kvalifikované stanoviská, bolo by veľmi nezodpovedné, ak by sa tým poslanci vyrovnali iba hlasovaním,“ oponuje starosta Petržalky a mestský poslanec Vladimír Bajan (Klub pre Bratislavu).
Bratislavský magistrát uviedol, že protest prokurátora eviduje. Argumenty si chce dôkladne preštudovať a protest predložiť na vyjadrenie poslancom mestského zastupiteľstva v júni. Tí rozhodnú, či mu vyhovejú, alebo nie.
Ako sú financované mestské časti v súčasnosti?
V súčasnosti mestské časti dostávajú v rámci daňových príjmov Bratislavy 50 percent z výnosu daní z nehnuteľností a 32 percent z výnosu z dane z príjmov fyzických osôb.
Jednotlivé sumy mestským častiam Bratislava rozdelí pomerne podľa percentuálnych podielov, vypočítaných podľa počtu obyvateľov, prepočítaného počtu žiakov, počtu obyvateľov nad 62 rokov a podľa výnosu z dane z nehnuteľnosti.
Sedem malých mestských častí (Čunovo, Devín, Jarovce, Rusovce, Lamač, Záhorská Bystrica, Vajnory) ešte dostávajú vo forme tzv. solidarity od štyroch najväčších mestských častí (Staré Mesto, Nové Mesto, Ružinov a Petržalka) ročne 1 950 000 eur, o ktoré sa týmto štyrom mestských častiam zníži ich celkový podiel.
Mestské časti takisto majú nárok na 68 percent z výnosu z miestneho poplatku za rozvoj, ktorý sa stal účinným v marci tohto roka. Hlavné mesto i mestské časti si prerozdeľujú aj výnosy z odpredaja majetku i poplatku za odpad či finančnej náhrady za výrub drevín.
(TASR)
