BRATISLAVA. Najprv ho volali Alejou kniežat a premávali sa po ňom vojaci. Neskôr dostalo názov po prvom československom komunistickom prezidentovi Klementovi Gottwaldovi a vraj bolo špeciálne navrhnuté tak, aby sa na ňom nemohli konať demonštrácie.
Aj tak tam asi dvetisíc policajtov v roku 2006 kričalo „zlodeji, zlodeji“, zdravotné sestry na ňom na protest rozložili stany a asi štyritisíc ľudí v lete minulého roka žiadalo odsťahovanie premiéra Roberta Fica z komplexu Bonaparte.
S rozlohou 200 x 200 metrov a najväčšou fontánou v Bratislave patrí Námestie slobody k najvýznamnejší verejným priestorom hlavného mesta.
Napriek tomu roky chátralo až do bodu, keď magistrát v novembri 2015 osadil tabule s varovaním, že vstup na námestie je len na vlastné riziko.
„Mestská časť Staré Mesto a magistrát si v predchádzajúcich obdobiach pohadzovali toto námestie ako horúci zemiak. Bolo mnoho rečí, čo by tu mohlo byť, a nakoniec sa nič z toho nezrealizovalo,“ povedal starosta Starého Mesta Radoslav Števčík.
Aby sa situácia vyriešila, magistrát prijal dar pol milióna eur od developera HB Reavis a sám investuje 120-tisíc eur zo svojho rozpočtu. V utorok to oznámil primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Architekt Petrovič: Nikde som nezažil to, čo na Námestí slobody Čítajte Ako bude námestie vyzerať po rekonštrukcii, zatiaľ nie je známe. Mesto si konkrétny návrh vyberie v architektonickej súťaži.
Promenáda pre vojakov
Kedysi bolo námestie akýmsi voľným priestorom pred Esterházyho palácom, volalo sa Fürstenallee čiže Alej kniežat. Konali sa tu vojenské cvičenia a prehliadky vojakov z neďalekých kasární.
Hoci Gottko dostalo slobodu, vstup naň je dnes len na vlastné nebezpečenstvo Čítajte „Ešte v päťdesiatych rokoch ho volali Sahara. Bol tam štrk, cvičili tam vojaci a organizovali cirkusy,“ povedal historik Vladimír Tomčík.
