BRATISLAVA. Parkovacia politika bola jednou z priorít primátora Iva Nesrovnala, keď nastupoval do úradu. Od marca platia v Bratislave nové pravidlá, ale podľa niektorých miestnych poslancov problémy neriešia.
Málo parkovacích miest, zahustená doprava, nízka atraktívnosť hromadnej dopravy či spoplatnené parkovanie. To je časť problémov, ktoré trápia vodičov áut.
Bývalá hlavná dopravná inžinierka Bratislavy Tatiana Kratochvílová však upozorňuje, že verejný priestor nepatrí len autám. Cieľom parkovacej politiky podľa nej má byť aj obmedzenie áut v uliciach Bratislavy.
„Som Petržalčanka a striedavo využívam auto, bicykel a mestskú hromadnú dopravu. Musíme upratať ulice a cesty od áut,” povedala Kratochvílová na diskusii o parkovaní, ktorú organizovala staromestská poslankyňa Martina Uličná.
Kratochvílová ako pozitívny príklad vidí historickú časť Starého Mesta, ktoré sa postupne vyprázdnilo a viac priestoru majú peší a cyklisti. Pešiu zónu by však rozšírila, napríklad o Námestie SNP.
Kratochvílová poukázala aj na Štúrovu ulicu, na ktorej sa po rekonštrukcii neparkuje. „Ľudia si najprv nevedeli predstaviť, že na Štúrovej nebudú stáť, ale podarilo sa to a ulica je teraz hodnotnejšia a ocenili to aj okolití obyvatelia.”
Parkovacia politika zostáva ďalej iba na papieri Čítajte Parkovisko pod Kollárovým námestím
Staromestský poslanec a člen dopravnej komisie Tomáš Ziegler si myslí, že prijatím parkovacej politiky sa urobil významný krok vpred. Dôležité je preňho vysvetliť ľuďom, že za parkovanie musia platiť, zároveň si za to zaslúžia primeranú protihodnotu.
„Na začiatku sa vyberú poplatky, ale ľudia nepocítia zmeny okamžite. Bude im to prekážať, ale po čase si zvyknú. Niektorých zas poplatky odradia a prirodzene sa tak vytvoria miesta,” tvrdí Ziegler.
Bývalý staromestský poslanec Pavol Baxa si myslí, že to nestačí. Ak chce mesto vyriešiť problémy s parkovaním, musí podľa neho vybudovať nové parkovacie podzemné domy.
„Mesto nemá dostatočné kapacity na nové parkoviská. Jediným riešením je vybudovať podzemné. Vôbec by nebol problém postaviť parkovisko pod Kollárovým námestím. Nech majú rezidenti Starého Mesta garantované miesta pred svojimi domami a cezpoľní nech idú do podzemia,” predstavil svoj návrh Baxa.
Ziegler si však myslí, že obyvatelia nové parkoviská nechcú oprávnene, pretože sa boja, že to zasiahne do zelene či parkov.
Podľa Kratochvílovej sa má urobiť najprv audit už súčasných parkovacích miest a vyhodnotiť situáciu. Takisto by mali mestské časti kontrolovať a schvaľovať prevádzky súkromných parkovacích domov.
Bratislavčania protestovali proti budove bez vlastného parkovania Čítajte Záujmy stavebníkov
Kratochvílová ako dlhodobá kritička magistrátu pod vedením primátora Iva Nesrovnala poukazuje na systémové chyby, s ktorými sa veľké zmeny robia ťažko.
„Tím, ktorý na magistráte pracuje na parkovacej politike, je žalostne malý a ešte aj s malou podporu,” hovorí Kratochvílová.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová poukazuje aj na zlý stavebný zákon, ktorý je naklonený developerom.
„Tlak staviteľov je silnejší ako náš. Developeri majú stanovené nízke kritériá na výstavbu a nemusia zabezpečiť dostatočný počet parkovacích miest,” vysvetlila Čahojová a zároveň poukázala na to, že stavebný zákon môžu zmeniť len parlamentní poslanci.
Referentka magistrátu Zuzana Aufrichtová, ktorá kritizovala Nesrovnala za netransparentnosť pri príprave parkovacej politiky, poukazuje na ďalšie problémy mesta.
„Bratislava má sedemnásť mestských častí, každá je iná a má iné problémy a požiadavky,” vysvetľuje Aufrichtová, ktorá však dodala, že nový návrh našťastie umožňuje mestským častiam upraviť si pravidlá podľa svojich potrieb.
Aufrichtová si však myslí, že na veľké zmeny ako záchytné parkoviská a lepšia hromadná doprava musí ísť viac peňazí z magistrátu.
Cieľom novej parkovacej politiky je podľa Nesrovnala vniesť do parkovania poriadok. „Začali sme dlhú cestu riešenia mobility v Bratislave, ale urobili sme prvý dôležitý krok,“ povedal primátor ešte vlani v decembri, keď poslanci prijali celomestskú parkovaciu politiku.
Za dôležité magistrát považuje to, že do nových pravidiel sa zapoja len tie mestské časti, ktoré chcú a pri riešení svojich problémov majú dostatočnú voľnosť.
