Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Ján Michal, ktorý viedol bratislavský podnik, získal od Márie Terézie „štátnu zákazku“ – privilégium na tlač snemových dokumentov. Vydával aj knihy, učebnice, školské a hudobné tlače – v latinčine, nemčine, maďarčine i slovenčine.
Medzi iným vydal aj diela Antona Bernoláka, Jozefa Ignáca Bajzu či Jána Severiniho (autora prvej uhorskej učebnice zoológie, v ktorej boli uvedené aj slovenské názvy živočíchov).
Na chybu v mene doplatila redakcia Čítajte Landerer v roku 1764 založil, vydával a aj tlačil Pressburger Zeitung, noviny, ktoré vychádzali v priebehu troch storočí. Z jeho tlačiarne vychádzalo aj najstaršie slovenské periodikum – Presspůrske nowiny. Články boli písané v slovakizovanej biblickej češtine a jeden čitateľ písal:
„Píšete nám niekedy moudře, niekedy užitečne, aj veselé veci, len píšte po slovenski, jako mi okolo Prešpurka, okolo Skalici, alebo okolo Trnavi rozprávame.“
Miera poslovenčenia bola v jednotlivých príspevkoch rôzna, ale už vtedy sa prezentovala potreba jednotného spisovného jazyka: „My Slováci v Uherskej v každej stolici ináče rozprávame, hovoríme, vravíme, mluvíme, ale po česky ani po moravsky nikde.“
Len nedávno sa začala rekonštrukcia parku pri Šafárikovom námestí a začali ho nazývať Landererovým parkom. Stával tu totiž objekt tlačiarne, ktorý spolu so ženijnými kasárňami padol za obeť bombardovaniu Apolky a na zbúranisku po vojne vznikol park.
Vyrastal som na Gajovej ulici, z okna sme videli chrbát Maríny, Šafárikovo námestie i Starý most. Plocha bola omnoho hustejšie zarastená stromami ako dnes, stromy postupom času narástli a most sme už z balkóna nevideli.
Po zotmení bola celá oblasť zahalená do tmy, lebo prvá plynová lampa bola až pri budove gymnázia. Keď sme sa vracali z poobedňajšieho vyučovania, neraz sme sa bojazlivo obzerali, lebo z tmy medzi stromami a kríkmi sa ozývali podivné zvuky.
Na ľavej strane parku bolo detské ihrisko ohraničené tehlovým múrom so zvyškami keramických válovov zo stajní zničených kasární. Boli tu malé i veľké hojdačky, „kvargle“, pieskovisko a dokonca i detský bazén naplnený niekoľkými centimetrami vody.
Podľa Sáru a Markuša sa volajú dve gymnáziá Čítajte V domčeku pri múre mala centrálu prísna pani dozorkyňa v bielom plášti, ktorá žiadne behanie po tráve nepripustila.
Pamätám si poslednú úpravu parku zo začiatku šesťdesiatych rokov, vtedy vznikla fontána s Barfayovou Marínou a pravouhlé chodníky zmenila ich súčasná podoba.
Projekt (podľa zverejnených plánov) podľa môjho názoru a na základe niekoľkých desaťročí života v tejto lokalite nerešpektuje prirodzené komunikačné trasy v tomto priestore. Súčasne som presvedčený, že strom v meste musí mať aj estetickú funkciu, preto zámer ponechať len prestarnuté stromy na okraji plochy nie sú východiskom.
Plán odstraňuje zeleň v strede parku a ponúka ideu akejsi lúky. Je to zrejme návrat k tradícii. Veď vďaka nepravidelne udržiavanom trávniku tu lopúchy v posledných rokoch často dosahovali výšku pása.
