Bratislavčania chcú mať pekné verejné priestory, ale zároveň nie sú ochotní platiť vyššie dane. V takých situáciach je pomoc súkromníka pri rekonštrukcii námestia bežným riešením, tvrdí architekt Drahan Petrovič, ktorý v minulosti pôsobil v Kanade. Na Námestí Slobody oceňuje zeleň a vedel by si pod ním predstaviť aj podzemné garáže.
Páči sa vám Námestie slobody a jeho architektonické riešenie?
„Ako študent na Fakulte architektúry som vnímal tento priestor nielen z úrovne parku, ale aj z okien nášho ateliéru na piatom poschodí, otočených do námestia.

Často sme sa na námestie zhora pozerali. Jedna z prvých spomienok, ktorá mi dnes napadne, je ukážková starostlivosť o zeleň. Tráva, kvety, kríky, stromy boli vždy v perfektnom stave. Zároveň to bolo najväčším negatívom tohto priestoru.
Všetky zelené plochy sú oproti chodníkom výrazne zdvihnuté a to odrádzalo ľudí od ich využitia. Vytvárali veľmi silnú užívateľskú bariéru, keďže chodiť sa mohlo len po vydláždených a betónových plochách.“
Mal by sa po rekonštrukcii zachovať socialistický štýl námestia?
„V každom meste sú budovy aj parky z rôznych období. Je jedno, či je to renesancia, klasicizmus, alebo obdobie socializmu.

Rozhodujúcim kritériom pri ich zachovaní by mala byť historická hodnota a to, ako dokážu reagovať na zmeny v spôsobe ich využívania. Mám pocit, že spomenutá bariérovosť tohto námestia je jedným z dôvodov, pre ktoré si vyžaduje úpravu.“