BRATISLAVA. Zastaviť degradáciu ekosystému parku, zachovanie existujúcej zelene a zároveň zlepšenie minimálne lokálnej klímy a efektívnejšie využívanie dažďovej vody. To bolo hlavným cieľom revitalizácie parku Gaštanica na Kolibe v bratislavskom Novom Meste.
Na ploche takmer 5000 metrov štvorcových, kde ešte pred dvoma rokmi bola húština, choré stromy, tma, bezdomovci a neporiadok tak za zhruba 330-tisíc eur vznikol podľa samosprávy nový park s viacerými zaujímavými prvkami.
"V parku bol prvýkrát realizovaný vodopriepustný betón. Chodníky vyzerajú ako mlatové, ale je to betón, ktorý prepúšťa vodu do podložia. Tá neodteká z parku preč, ale zostáva priamo na mieste," uviedla na dnešnej tlačovej konferencii vedúca útvaru štrukturálnych fondov a verejného obstarávania novomestského miestneho úradu Daša Effenbergerová.
Ošetrili a zachránili stromy
Okrem toho sú po vrstevniciach na sklonoch parku umiestnené vsakovacie jamy. Tie zadržiavajú vodu a následne ju postupne uvoľňujú, či už do pôdy, alebo ku koreňom stromov. Tieto opatrenia by mali zároveň zabrániť erózii a zosuvom pôdy a tiež zlepšovať klímu.
Za najväčšie opatrenie však samospráva považuje ošetrenie a záchranu viacerých stromov, z ktorých niektoré napadnuté škodcami a rakovinou museli byť vyrúbané.
"Park je mimoriadny ešte v jednej veci. Hovoríme o jedlých gaštanoch, ktoré vymierajú po celej Európe v desaťtisícoch. Tu sme zachránili viac ako 100 stromov, ktoré sme ošetrili. Zároveň sme vysadili stromy odolné voči škodcom a rakovine, ktorá gaštany napáda," skonštatoval novomestský starosta Rudolf Kusý.
Konkrétne ide o dva druhy jedlých gaštanov dovezených z Holandska.
Oddychová zóna
Keďže ide o jedlé gaštany, podľa samosprávy nie je vylúčené, že ľudia ich budú zbierať. Návštevníkov však upozorňuje, aby boli v takom prípade k stromom šetrní a neničili ich.
Súčasťou revitalizácie parku je tiež oddychová zóna s lavičkami, detským ihriskom, fitnes prvkami či výbeh pre psov. Park je tiež osvetlený.
Revitalizácia parku Gaštanica je jedným z projektov financovaných z nórskych grantov, ktoré boli zamerané na adaptáciu na zmenu klímy a prevenciu proti povodniam. Celkové náklady dosiahli 330-tisíc eur, z čoho 225-tisíc eur bola dotácia, zvyšných 105-tisíc eur zaplatila mestská časť zo svojho rozpočtu. Samospráva verí, že okolitú zeleň pri parku zrevitalizuje aj mesto, prípadne mestské lesy, ktorým patria susedné pozemky.
