Milujú Bratislavu a bolí ich, keď vidia, že v nej žijú ľudia, ktorí ju nemajú radi. Vedomí si toho, že je to predovšetkým z neznalosti, a toho, že mať niečo rád sa nedá prikázať, založili v roku 2010 občianske združenie Bratislavské rožky. Organizujú prehliadky a prednášky, zbierajú staré pohľadnice a fotografie, vydávajú knihy, digitalizujú historické materiály. A ich snom je zriadiť Múzeum bratislavských rožkov. O aktivitách združenia sme sa rozprávali s EVOU BOLEMANT, SÁNDOROM PAPPOM a s JÁNOM VYHNÁNKOM.
Prečo ste založili Bratislavské rožky?
EB: „Bratislava si nezaslúži to, čo sa tu deje dlhé roky, že tu prežijú svoje životy ľudia, ktorí ju nepoznajú a nemajú k nej nijaký vzťah. To sa potom odráža na tom, ako mesto vyzerá a čo sa tu deje. Preto sme sa rozhodli, že ukážeme Bratislavu takú, akú ju vidíme my – mesto s bohatou a zaujímavou históriou.“
SP: „Vtedy história Bratislavy ešte nebola taká populárna téma, ako je teraz. Dnes už existuje množstvo webových stránok či rôzne databázy. My sme boli vlastne prví aktívnejší aj na internete, boli sme si vedomí, aké je internet dôležité médium a vytvorili sme internetový portál, ktorý sa zaoberá históriou Bratislavy.“
V akých jazykových mutáciách stránku prevádzkujete?
EB: „Obaja sme maďarskej národnosti, ale Bratislava bola vždy trojjazyčná, preto aj stránku máme trojjazyčnú. Najprv sme ju robili len po maďarsky a po slovensky. Pred tromi rokmi sme pridali aj nemeckú verziu. Neuverejňujeme na nej však hneď všetko, čo vyjde v slovenskej a maďarskej verzii, keďže nemáme peniaze na zaplatenie redaktorskej a prekladateľskej práce.“
Prečo ste si za názov vybrali Bratislavské rožky?
SP: „Mali sme rôzne nápady, napríklad Milujeme Bratislavu či I love You Bratislava. Nakoniec sme si však vybrali Bratislavské rožky, po maďarsky Pozsonyi Kifli, keďže kedysi boli symbolom mesta. Keď študujete staré noviny, všade vidíte reklamy na bratislavské rožky. Boli skutočne svetoznáme, vyvážali sa aj do Ameriky či Indie.“
EB: „Navyše, v čase, keď sme zakladali naše združenie, boli už takmer zabudnuté. Piekli sa už len doma a myslím si, že aj vďaka nášmu združeniu opäť viacero pekární pečie výborné bratislavské rožky a je ich už bežne dostať.“
Aké knižky vydávate?
EB: „Máme knižnú edíciu Bratislavské rozprávky, vydávame v nej knihy napísané špeciálne pre ňu o osobnostiach prepojených s Bratislavou. Prvú - o vynálezcovi Wolfgangovi Kempelenovi som napísala ja. Nasledovali knižky od ďalších autorov - o skladateľovi Bélovi Bartókovi a architektovi Ödönovi Lechnerovi, ktorý projektoval obľúbený modrý kostolík. Ako poslednú sme zatiaľ vydali knižku o Istvánovi Széchenyim. Zatiaľ sa nám darí knižky vydávať naraz v slovenčine aj maďarčine.
