Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
V čase tureckého nebezpečenstva a bitky pri Moháči židovskí obyvatelia v obave o svoje životy z mesta utiekli. Mária, vdova po kráľovi Ľudovítovi, ktorý v bitke zahynul, to považovala za zradu.
Návrat do mesta im nepovolila. Vyhnanci sa tak väčšinou usadili v Stupave a neďalekých Kopčanoch. Do Bratislavy prichádzali len na trhy a jarmoky.
Na Sakrakopci zahynulo pri havárii lietadla 82 ľudí Čítajte Až na konci 16. storočia župan a kapitán hradu Mikuláš Pálffy povolil židom usadiť sa na východnej strane hradného vrchu. Boli to jeho pozemky za hradbami a na Podhradí, ktoré vtedy nepodliehalo jurisdikcii mesta, ale bolo samostatnou správnou jednotkou.
Postupne tak vznikla samostatná židovská štvrť, vlastne geto, ktorého centrom bola dnešná Židovská ulica. Na oboch koncoch ju uzatvárali mrežové brány, ktoré sa na noc zamykali.
Dňa 17. mája 1913 bola teplá sobota a podľa pamätníkov fúkal silný južný vietor. Ničivý požiar vypukol na poludnie v dome na Beblavého ulici. Vraj sa pri príprave svadobnej hostiny v byte istej Magdaleny Weissleichnerovej vznietila rozliata masť z výpeku.
Podľa inej verzie oheň vypukol v čase, keď sa domáci zúčastňovali svadobného obradu v Dóme sv. Martina a príčinou požiaru bol pokazený kuchynský sporák.
Požiarna hliadka ani stráž na Michalskej veži oheň spočiatku nespozorovali. Poplach vyhlásil policajt hliadkujúci na dunajskom moste.
Na miesto požiaru ako prvý dorazil mestský Dobrovoľný požiarny zbor, ale málo výkonné ručné striekačky boli proti obrovskému ohňu, ktorý preskakoval z jednej šindľovej strechy na druhú, úplne bezmocné.
Postupne prichádzali na pomoc zburcovaní hasiči z veľkých mestských tovární aj s vybavením, ale aj ich úsilie bolo márne.
Veľký požiar zasiahol nielen dnešnú Beblavého, Židovskú, Mikulášsku a Zámockú ulicu, ale rozšíril sa aj na Kapucínsku, Zochovu, Koziu, Kapitulskú a Panenskú ulicu.
Proti besniacemu živlu napokon zasahovalo celkom 32 hasičských zborov a to nielen z Bratislavy, ale i zo Stupavy, Pezinka, Jura, Bernolákova, Komárna, Dunajskej Stredy, dokonca aj z Viedne, Hainburgu a Rajky.
Požiare spôsobovala aj výstavba mesta Čítajte Oheň sa podarilo definitívne uhasiť až 28. mája, popolom ľahlo sedem desiatok domov a bez strechy nad hlavou zostalo 722 rodín.
Najmä vďaka odvahe a obetavosti vojakov z Vodných kasární (dnešná Slovenská národná galéria), ktorí zachraňovali ľudí z horiacich domov, živel si napodiv vyžiadal len jednu ľudskú obeť. Pri zásahu zomrel člen požiarneho zboru Klingerovej továrne, nie však z dôsledku zranenia či otravy dymom, ale na srdcovú slabosť.
Následne vznikla legenda o zázraku či zásahu nadprirodzených síl, lebo napriek obrovským škodám na obytných domoch sa ohnivý kohút nedotkol Dómu svätého Martina, židovskej neologickej i ortodoxnej synagógy ani kapucínskeho či mikulášskeho kostola na hradnom kopci, ktorý zostal neporušený nad ruinami vypálených ulíc.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte
