BRATISLAVA. Stav v Horskom parku v bratislavskej mestskej časti Staré Mesto je po zime alarmujúci. Na stredajšom brífingu to povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal s tým, že v parku, ktorý je zároveň chráneným areálom v štvrtom stupni ochrany, hrozí nebezpečenstvo pádu stromov a ohrozený je tak život a zdravie návštevníkov parku.
„Po obhliadke, ktorú sme vykonali, sme zistili, že v parku sa nachádzajú stovky stromov, ktoré bezprostredne ohrozujú život a zdravie občanov. Začali sme teda riešiť, čo bude s Horským parkom. Lebo chceme, aby zostal chráneným areálom, ale zároveň sme zodpovední za bezpečnosť ľudí a chceme, aby ľudia a rodiny, ktoré sem prídu, tento biotop užívali bezpečne,“ povedal Nesrovnal.
Mesto alarmuje
Primátor tiež dodal, že májové podujatie Milá míľa, ktoré sa má konať práve v Horskom parku, hlavné mesto pre ľudí neodporúča navštíviť.
“Po zistení situácie v parku sme už kontaktovali ministerstvo životného prostredia, štátnu ochranu prírody, mestskú časť Bratislava - Staré Mesto, ako aj dendrológa a člena správnej rady Nadácie Horský park Kamila Procházku, a plánujeme dať dohromady odborníkov a riešiť situáciu Horského parku, ako vieme chrániť prírodu, ale zároveň ako vieme zabezpečiť tiež bezpečnosť ľudí. Do vyriešenia situácie sme osadili v parku informačné tabule, ktoré majú ľudí upozorniť a informovať o tom, že vstupujú do areálu v štvrtom ochrannom pásme, kde sa nachádzajú aj dreviny, ktoré sú pred spadnutím, a aby sa pohybovali s čo najväčšou obozretnosťou, ale žiaľ, je to na vlastné riziko,“ informoval ďalej Nesrovnal.
Podľa starostu Starého Mesta Radoslava Števčíka je Horský park pre mestskú časť mimoriadne dôležitý. “V okolí máme viacero základných a materských škôl, ktorých deti park využívajú na voľnočasové aktivity v rámci vyučovania, preto je dôležité, aby bol park bezpečný,“ uviedol Števčík.
Pripomenul tiež, že mestská časť spolu s ostatnými chce nájsť také riešenie situácie v Horskom parku, ktoré na jednej strane umožní ochranu zelene, na druhej strane však umožní, aby sem mohli naďalej obyvatelia Bratislavy chodiť a aby tu mohli tráviť príjemné chvíle.
Ochranári nesúhlasia
Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR popiera tvrdenia hlavného mesta, že stav bratislavského Horského parku je alarmujúci. To tvrdí, že obhliadka stromov v chránenom prírodnom areáli preukázala stovky drevín bezprostredne ohrozujúcich život a zdravie občanov, pričom sa malo zrútiť 50 stromov. Mesto preto požadovalo výrub vyše 180 stromov. To ale podľa ochrany prírody reálnemu stavu nezodpovedá.
"Bolo zrejmé, že stromy, ktoré boli označené, že sú nebezpečné a suché, že skutkový stav bol iný," hovorí Andrej Kovarik zo Štátnej ochrany prírody v Bratislave, ktorá vydala povolenie na výrub piatich drevín. Podľa neho je zároveň nepresný aj text tabúľ upozorňujúcich na riziko padania stromov, ktoré osadilo mesto. Riziko vstupu do areálu je aktuálne počas extrémnych meteorologických udalostí, napr. silných búrok, nie počas bežného dňa. "Text akoby navodzoval, že riziko hrozí počas bežnej návštevy. Toto rozhodne nie je pravda, takže tabula je označená v rozpore s tým, na čom sme sa dohodli," konštatuje Kovarik.
Štátni ochranári taktiež neodporúčajú rúbať všetky stromy, ktoré by chcelo odstrániť mesto. Poukazujú pritom na fakt, že aj v iných lesoch na Slovensku sa nachádzajú v lesnom poraste stromy v rôznom štádiu vývoja či rozpadu, ktoré nepredstavujú automaticky riziko ohrozenia života, zdravia či majetku. Upozorňujú, že Horský park je významným aj pre výskyt viacerých chránených druhov živočíchov, ktoré sú viazané práve na takéto stromy, prípadne v nich nachádzajú útočisko. Ide napr. o dutinové hniezdiče, rôzne druhy ďatľov či chránené druhy hmyzu ako roháče a fúzače, ktoré sú mimoriadne vzácne.
Kovarik pripúšťa, že územie Horského parku v 4. stupni ochrany je atraktívne nielen pre pestrosť, prítomnosť aj starších drevín a nemonotónnosť stromov, ale aj z dôvodu absentujúcej starostlivosti o stromy v klasickom ponímaní. "Pre prírodné prostredie je to dobré. Pretože pri starostlivosti, ktorú vidíme zo strany mesta na mnohých miestach, tie stromy sú na tom veľmi zle, práve vďaka neodborným zásahom," myslí si Kovarik.
Opodstatnené nie je podľa neho ani ďalšie tvrdenie mesta, že ak v lese zostalo drevo, hrozí viac požiarov. "Prítomnosť mŕtveho dreva v takýchto chránených územiach je skôr pridanou hodnotu pre všetky druhy, ktoré sú predmetom ochrany v území. Určite je žiaduce, aby bolo toto drevo na miestach ponechávané," doplnil s tým, že takéto drevo nepredstavuje vyššie riziko vzniku požiarov, rovnako ako v prípade iných chránených areálov, kde ponechávané je. Ako dodal, ŠOP sa ďalšej spolupráci s mestom nebráni.
Horský park vznikol na západnom okraji mesta v roku 1868 zásluhou vtedajšieho starostu mesta Henricha Justiho. Dnes sa park nachádza v geografickom strede mesta a jeho rozloha je 22 hektárov. Park je špecifický aj tým, že napriek svojej polohe disponuje takmer nedotknutým prostredím a pôvodnou flórou a faunou.
