BRATISLAVA. V Góloch – bodoch – sekundách dlho dávali gól Ladislava Jurkemika slávnemu talianskemu brankárovi Zoffovi po nacvičenom signáli z dobrých tridsiatich metrov nechytateľnou bombou rovno do horného rohu bránky. Je to dodnes nezabudnuteľný gól.
Československo po ňom viedlo nad domácim Talianskom v boji o bronz na európskom šampionáte 1980. Squadra vyrovnala, ale na penalty Československo zvíťazilo 9:8.
Strelu preňho vymyslel Vičan
Pecko je najbohatší slovanista. Na tituly Čítajte Strela nebola momentálnym impulzom. Futbalista, ktorý hral najmä za bratislavský Inter, ju systematicky trénoval.
„Vymyslel to pre mňa a Laca Petráša nezabudnuteľný tréner Michal Vičan. Bol to roh dozadu, kam som nabiehal.
Sprvoti lopty lietali kde-kade, občas niektorá sadla. Kopal som to nesčíselne veľa ráz. Až to začalo padať,“ opisoval dnes 63-ročný dôchodca.
„Skúšal som to s gumenou loptou. Brankári odmietali chytať. Raz som v lige dal gól Plzni. Vystrelil som asi zo šestnástich metrov. Brankár Čaloun sa podvedome uhol,“ doplnil.
Ladislav Jurkemik
Narodil sa 20. júla 1953 v Jacovciach neďaleko Topoľčian.
Väčšinu kariéry hral v Interi Bratislava (1971 – 1984), rok vojenčil v Dukle Banská Bystrica.
V čs. lige odohral 318 zápasov a strelil 50 gólov. Na sklonku kariéry pôsobil vo Švajčiarsku – v St. Gallene a FC Chur.
V československej reprezentácii nastúpil v 57 stretnutiach a dal tri góly.
Získal titul majstra Európy 1976 a bronz na ME 1980. Na oboch šampionátoch premenil penaltu v jedenástkovom rozstrele.
Štartoval aj na MS 1982. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner vo viacerých slovenských tímoch, ale aj vo Švajčiarsku a v Rakúsku.
V rokoch 2002 a 2003 bol trénerom slovenskej reprezentácie a potom viedol aj výber Slovenska do 21 rokov.
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského s doktorátom JUDr. Má syna Martina (27) a dcéru Luciu (35).
O futbalových nadšencoch
Futbal začal hrať v Jacovciach pri Topoľčanoch. Dedine, v ktorej sa narodili bratia Herdovci a futbal skúšal i ďalší slávny rodák hokejista Miroslav Šatan.
Vtedy to fungovalo tak, že obetaví tréneri, volali ich šíbri, obiehali okolité dediny a vyberali chlapcov do väčších klubov. Nielen Jurkemika objavil tréner prípraviek Štefan „Etano“ Červený, v Topoľčanoch legenda. Malého Laca vozil na tréningy na bicykli.
„Dnes je už takých ľudí málo. Funkcionári nie sú odborníci a už vonkoncom nie nadšenci, ktorí dobrovoľne organizujú dianie. U nás na dedine ich bolo veľa. Bavil ich futbal, nevedeli ho až tak dobre hrať alebo zostarli, tak sa okolo neho aspoň z pasie motali a pomáhali,“ hovoril Jurkemik.
„Od Topoľčian, odkiaľ pochádzam, vzišlo množstvo skvelých hráčov. Takých lokalít je na Slovensku mnoho. Som si istý, že aj dnes máme dostatok talentov. Chyba je v rodinnom nezáujme o voľný čas detí. Kto dostal správnu rodičovskú výchovu aj dobromyseľné otcovské zaucho, toho peniaze nikdy nepokazia,“ dodal.
Plač po slávnom derby
Kubalu si všimol svet v Slovane Čítajte Jurkemik pôsobí neprístupne, kamenne. Nad druhým prívlastkom sa usmial, druhý vysvetlil: „Snažil som sa byť úprimný a otvorený. Neraz som na to doplatil. Držím si ľudí od tela, vytvoril som si istý obranný štít. Smelo sa však pýtajte, futbal je nádherná téma.“
Ako dôkaz uviedol dva príklady: „Futbal je veľmi emotívna hra. Od radosti som plakal v Belehrade 1976, keď sme získali titul majstrov Európy. Od smútku trebárs rok predtým po prehre so Slovanom 2:4 u nás na Pasienkoch. Išlo o rozhodujúci zápas o titul.“
Zápas Inter – Slovan 2:4, teda bratislavské derby, označil pražský týždenník Gól, nie príliš naklonený Slovákom, za najlepšie stretnutie, aké sa hralo na území Československa.
„Mali pravdu. Bol to jednoznačne najkrajší, najnapínavejší i najkvalitnejší zápas, v ktorom som hral. Aj tie slzy rýchlo uschli. V tom zápase som dal prvý gól. Dlho ho dávali v kine na začiatku žurnálu. Vtedy som chodil často do kina, video neexistovalo,“ spomínal Jurkemik.
Súťažne hral aj ako 58-ročný
Jurkemik začínal s futbalom v Topoľčanoch. Podstatnú časť kariéry (10 rokov) strávil v Interi Bratislava, vojenskú službu si odkrútil v Dukle Banská Bystrica, hral vo Švajčiarsku. Tam sa vydal na trénerskú dráhu.
Móder vodil Barcelončanov hore-dolu Čítajte V Chure začínal ako hrajúci tréner. Potom pôsobil v Sturme Graz, neskôr v Spartaku Trnava, rakúskom Kapfenbergu, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Senci, v MŠK Žilina i v českom 1. FC Slovácko.
V rokoch 2002 - 2003 bol Jurkemik trénerom slovenskej reprezentácie v kvalifikácii o postup na EURO 2004, o rok neskôr viedol aj výber do 21 rokov.
Súťažne si zahral ešte ako 58-ročný. „Pomáhal som v Plaveckom Podhradí (obec pri Malackách), skončil som ako 58-ročný. Mojím spoluhráčom bol Miloš Tomáš a spolu sme mali bezmála sto rokov. Mladí behali a my sme dávali hre rozum,“ usmeje sa.
Hoci je Jurkemik v obdivuhodnej kondícii, už žije mimo futbalu. „Mám rôzne aktivity. Často chodím k dcére do Prahy. Mám tam malého vnuka i vnučku. Postrážim ich, keď rodičia majú povinnosti.“
