BRATISLAVA. V Góloch – bodoch – sekundách dlho dávali gól Ladislava Jurkemika slávnemu talianskemu brankárovi Zoffovi po nacvičenom signáli z dobrých tridsiatich metrov nechytateľnou bombou rovno do horného rohu bránky. Je to dodnes nezabudnuteľný gól.
Československo po ňom viedlo nad domácim Talianskom v boji o bronz na európskom šampionáte 1980. Squadra vyrovnala, ale na penalty Československo zvíťazilo 9:8.
Strelu preňho vymyslel Vičan

Strela nebola momentálnym impulzom. Futbalista, ktorý hral najmä za bratislavský Inter, ju systematicky trénoval.
„Vymyslel to pre mňa a Laca Petráša nezabudnuteľný tréner Michal Vičan. Bol to roh dozadu, kam som nabiehal.
Sprvoti lopty lietali kde-kade, občas niektorá sadla. Kopal som to nesčíselne veľa ráz. Až to začalo padať,“ opisoval dnes 63-ročný dôchodca.
„Skúšal som to s gumenou loptou. Brankári odmietali chytať. Raz som v lige dal gól Plzni. Vystrelil som asi zo šestnástich metrov. Brankár Čaloun sa podvedome uhol,“ doplnil.
Ladislav Jurkemik
Narodil sa 20. júla 1953 v Jacovciach neďaleko Topoľčian.
Väčšinu kariéry hral v Interi Bratislava (1971 – 1984), rok vojenčil v Dukle Banská Bystrica.
V čs. lige odohral 318 zápasov a strelil 50 gólov. Na sklonku kariéry pôsobil vo Švajčiarsku – v St. Gallene a FC Chur.
V československej reprezentácii nastúpil v 57 stretnutiach a dal tri góly.
Získal titul majstra Európy 1976 a bronz na ME 1980. Na oboch šampionátoch premenil penaltu v jedenástkovom rozstrele.
Štartoval aj na MS 1982. Po skončení kariéry pôsobil ako tréner vo viacerých slovenských tímoch, ale aj vo Švajčiarsku a v Rakúsku.
V rokoch 2002 a 2003 bol trénerom slovenskej reprezentácie a potom viedol aj výber Slovenska do 21 rokov.
Vyštudoval Právnickú fakultu Univerzity Komenského s doktorátom JUDr. Má syna Martina (27) a dcéru Luciu (35).
O futbalových nadšencoch
Futbal začal hrať v Jacovciach pri Topoľčanoch. Dedine, v ktorej sa narodili bratia Herdovci a futbal skúšal i ďalší slávny rodák hokejista Miroslav Šatan.
Vtedy to fungovalo tak, že obetaví tréneri, volali ich šíbri, obiehali okolité dediny a vyberali chlapcov do väčších klubov. Nielen Jurkemika objavil tréner prípraviek Štefan „Etano“ Červený, v Topoľčanoch legenda. Malého Laca vozil na tréningy na bicykli.
„Dnes je už takých ľudí málo. Funkcionári nie sú odborníci a už vonkoncom nie nadšenci, ktorí dobrovoľne organizujú dianie. U nás na dedine ich bolo veľa. Bavil ich futbal, nevedeli ho až tak dobre hrať alebo zostarli, tak sa okolo neho aspoň z pasie motali a pomáhali,“ hovoril Jurkemik.
„Od Topoľčian, odkiaľ pochádzam, vzišlo množstvo skvelých hráčov. Takých lokalít je na Slovensku mnoho. Som si istý, že aj dnes máme dostatok talentov. Chyba je v rodinnom nezáujme o voľný čas detí. Kto dostal správnu rodičovskú výchovu aj dobromyseľné otcovské zaucho, toho peniaze nikdy nepokazia,“ dodal.
Plač po slávnom derby

Jurkemik pôsobí neprístupne, kamenne. Nad druhým prívlastkom sa usmial, druhý vysvetlil: „Snažil som sa byť úprimný a otvorený. Neraz som na to doplatil. Držím si ľudí od tela, vytvoril som si istý obranný štít. Smelo sa však pýtajte, futbal je nádherná téma.“
Ako dôkaz uviedol dva príklady: „Futbal je veľmi emotívna hra. Od radosti som plakal v Belehrade 1976, keď sme získali titul majstrov Európy. Od smútku trebárs rok predtým po prehre so Slovanom 2:4 u nás na Pasienkoch. Išlo o rozhodujúci zápas o titul.“
Zápas Inter – Slovan 2:4, teda bratislavské derby, označil pražský týždenník Gól, nie príliš naklonený Slovákom, za najlepšie stretnutie, aké sa hralo na území Československa.
„Mali pravdu. Bol to jednoznačne najkrajší, najnapínavejší i najkvalitnejší zápas, v ktorom som hral. Aj tie slzy rýchlo uschli. V tom zápase som dal prvý gól. Dlho ho dávali v kine na začiatku žurnálu. Vtedy som chodil často do kina, video neexistovalo,“ spomínal Jurkemik.
Súťažne hral aj ako 58-ročný
Jurkemik začínal s futbalom v Topoľčanoch. Podstatnú časť kariéry (10 rokov) strávil v Interi Bratislava, vojenskú službu si odkrútil v Dukle Banská Bystrica, hral vo Švajčiarsku. Tam sa vydal na trénerskú dráhu.

V Chure začínal ako hrajúci tréner. Potom pôsobil v Sturme Graz, neskôr v Spartaku Trnava, rakúskom Kapfenbergu, Rimavskej Sobote, Ružomberku, Senci, v MŠK Žilina i v českom 1. FC Slovácko.
V rokoch 2002 - 2003 bol Jurkemik trénerom slovenskej reprezentácie v kvalifikácii o postup na EURO 2004, o rok neskôr viedol aj výber do 21 rokov.
Súťažne si zahral ešte ako 58-ročný. „Pomáhal som v Plaveckom Podhradí (obec pri Malackách), skončil som ako 58-ročný. Mojím spoluhráčom bol Miloš Tomáš a spolu sme mali bezmála sto rokov. Mladí behali a my sme dávali hre rozum,“ usmeje sa.
Hoci je Jurkemik v obdivuhodnej kondícii, už žije mimo futbalu. „Mám rôzne aktivity. Často chodím k dcére do Prahy. Mám tam malého vnuka i vnučku. Postrážim ich, keď rodičia majú povinnosti.“