BRATISLAVA. O zámere zriadiť bratislavský mestský súd chce ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovoriť so sudcami jednotlivých súdov ešte v priebehu tohto mesiaca.
Zatiaľ sa o tomto zámere rozprávala s predsedami súdov, šéfom krajského súdu Ľubošom Sádovským a zámer oficiálne predstavila aj Súdnej rade SR.
Dve verzie
Ako uviedla ministerka pre médiá, pripomienky, ktoré zatiaľ dostala k návrhu, "sa koncentrujú k tomu, ako by mala prípadne vyzerať nová budova pre súd". Otázka, či vznikne jeden veľký súd alebo štyri špecializované, je však podľa šéfky rezortu spravodlivosti "úplne predčasná".
Musíme si počkať na ekonomické vyhodnotenie, porovnanie všetkých možností a následne zvoliť najefektívnejšie riešenie. "Som viazaná nielen snami a prianiami, ale aj zákonom, ktorý má viaže používať rozpočtové prostriedky efektívne," zdôraznila.
Ciele oboch ňou predložených verzií sú rovnaké, každý variant má svoje plusy a mínusy, dodala. Ministerka avizuje, že do leta by chcela urobiť rozhodnutie, či sa pôjde týmto smerom alebo nie. Investícii sa nevyhneme v žiadnom prípade, Okresný súd Bratislava I naozaj nemá kde sedieť, rozhodnutie musíme urobiť, doplnila.
Lucia Žitňanská na aprílovom zasadnutí Súdnej rady informovala jej členov, že "vážne zvažuje zmenu z piatich obvodných súdov na buď jeden mestský súd so špecializovanými grémiami alebo štyri špecializované mestské súdy".
Mestský súd
- V Bratislave mestský súd už v minulosti fungoval, a to do roku 1997.
- Mestský súd fungoval do roku 1993 aj v Košiciach.
Malo by ísť o špecializáciu na trestné, rodinné, obchodné a civilné súdy a v rámci nich je priestor na ešte užšiu špecializáciu. Takouto zmenou chce rezort riešiť priestorové problémy súdov v Bratislave, podporiť špecializáciu sudcov a chce sa ním vysporiadať s pomerne vysokou fluktuáciou na niektorých bratislavských súdoch.
Efektívna cesta
Priestorové otázky v tejto fáze ešte nie sú doriešené. Umiestnenie takéhoto súdu pod jednu strechu by Žitňanská považovala za dobré riešenie.
V súčasnosti máme prehľad, čo sa dá s priestormi v Bratislave urobiť, ale ministerka by nepredbiehala s riešením, lebo nemá odpoveď na otázku, čo by bolo najlepšie a najekonomickejšie. Máme pomerne veľa možností, ktoré by priniesli riešenie od horizontu 1,5 do troch rokov, uviedla v apríli. Ministerka sľubuje, že ak by malo prísť k takejto zmene, tak by k tomu malo prísť do konca tohto volebného obdobia. „V tejto fáze sa mi javí predložený zámer ako dobrá a efektívna cesta pre Bratislavu,“ zdôraznila.
Predseda bratislavského krajského súdu, ktorý je aj člen Súdnej rady SR, Ľuboš Sádovský, oceňuje, že sa začalo o situácii v Bratislave hovoriť. Z hľadiska Okresného súdu Bratislava I je to najvyšší čas.
„Každú diskusiu vítam. Nech sa začne robiť čím skôr čokoľvek, pretože situácia na OS BA I je vážny problém. Tam je naozaj vážne dlhodobo narušený riadny výkon súdnictva. Je to nosný slovenský súd nielen Bratislavy,“ zdôraznil v apríli Sádovský.
Hrozí destabilizácia?
Združenie sudov Za otvorenú justíciu si zasa myslí, že Žitňanskej zámer by bol v prípade realizácie veľmi vážnym zásahom do sústavy súdov v hlavnom meste. V horizonte niekoľkých rokov by tieto súdy ešte viac destabilizoval a výsledok je pritom neistý, stanovisko poskytla prezidentka združenia Katarína Javorčíková.
Predložený návrh si vyžaduje veľmi serióznu odbornú analýzu jeho dopadov, širokú diskusiu a zváženie všetkých argumentov dotknutých súdov.
So sudcovskou samosprávou a ani s príslušnými plénami sudcov zámer zatiaľ nebol konzultovaný. Sudcovia Okresných súdov Bratislava II., IV. a V. vypracovali vlastnú jednotnú predbežnú analýzu možných dopadov pri realizácii tohto zámeru a samostatnú analýzu vypracoval aj podpredseda Krajského súdu v Bratislave Boris Tóth. Ich závery sa v zásade zhodujú a vyplývajú z nich argumenty, ktoré minimálne vážne spochybňujú, že uvedený zámer môže naplniť prezentované ciele, píše združenie.
Z týchto záverov vyplýva, že pri tom istom počte sudcov a rovnakom počte prichádzajúcich nových súdnych sporov nemôže dôjsť k zrýchleniu súdneho konania. Z analýz ministerstva v zámere vyplýva, že na jedného bratislavského sudcu pripadá až 172 percent nových vecí a až 212 percent nevybavených vecí v porovnaní s celoslovenským priemerom.
Pre reálne zabezpečenie efektivity súdenia je preto nanajvýš akútne, aby Bratislava konečne dostala primeraný počet sudcov a s tým spojenej administratívy, čo sa ich spojením do jedného súdu nijako nevyrieši, upozorňujú v stanovisku.
Jeden „megasúd“ bude navyše v nesúlade s režimom obvodov ostatných súdov, prokuratúry, polície a správnych orgánov, píše sa v stanovisku ZOJ.
Vzhľadom na veľkosť bratislavských okresných súdov sú aj za terajšieho stavu vytvorené podmienky na špecializáciu sudcov na rozdiel od mnohých iných oveľa menších okresných súdov v rámci Slovenska, ktoré sa z tohto pohľadu neriešia. Upozorňujú na to, že pri variante zámeru štyroch špecializovaných súdov podľa hlavných agend by sa vytvorila anomália, keď napríklad trestný súd by mal len 13 sudcov a občianskoprávny až 81.
Zámer nemá význam ani vo vzťahu k zjednoteniu rozhodovania sudcov, pretože rozdielna rozhodovacia prax môže byť aj medzi sudcami na tom istom súde a koncentrácia sudcov v tej istej budove na to nemá dopad. Sudcovia spochybňujú aj argument úspor. Zníženie nákladov v rámci správy súdov je úplne zanedbateľné popri nutných veľkých finančných nákladoch spojených so získaním vhodnej budovy (resp. budov) a so sťahovaním súdov, zdôrazňuje sa v stanovisku.
Až štyri z piatich bratislavských súdov pritom majú vhodné súdne budovy vo vlastníctve štátu, ktoré si nevyžadujú rekonštrukciu.
