BRATISLAVA. Cyklistický spolok mal po štyroch rokoch fungovania štyroch členov. Veľkej obľube sa tešila streľba na kohúta zaveseného na tyči a rytieri museli na „výberovom konaní“ uspieť okrem šermu aj v speve, tanci či hre šachu. Aj takto vyzeral šport v starej Bratislave.
Na rozdiel od súčasnosti, športovci z čias Uhorska nesúťažili pre peniaze ani iné materiálne výhody. Športovali, lebo ich to bavilo.
„Dnešný šport je občas nekultúrny. Keďže je pre mnohých živobytím, dochádza k podvodom,“ povedal odborný pracovník pre vzdelávacie aktivity v Národnom športovom centre Igor Machajdík na prednáške Šport v starej Bratislave pod záštitou občianskeho združenia Bratislavské rožky.
Igor Machajdík na prednáške OZ Bratislavských rožkov. (zdroj: Foto - Braňo Bibel)Len pre bratislavskú smotánku
Pojem šport pochádza zo starolatinského slova disportare, čo v preklade znamená zabávať či rozptyľovať sa. Presne tak ho ľudia chápali až do začiatku 20. storočia, keď na území Slovenska vznikol moderný šport.
Ten sa podľa Machajdíka vyznačuje tromi základnými vlastnosťami – súťaživosťou, snahou dosiahnuť maximálny výkon a dodržiavaním jednotných pravidiel.
Získal ho obchodník s cibuľou. Juventus kúpil Slováka za dvestotisíc Čítajte Najväčší rozmach športu v Bratislave nastal v druhej polovici 19. storočia. Vtedajší športovci boli však oproti tým dnešným univerzálnejší.
Príkladom môže byť futbalista Anton Bulla, ktorý bol zároveň aj úspešným tenistom. Mnoho mien z basketbalovej súpisky sa napríklad objavilo aj v hádzanárskom tíme.
Na rozdiel od uhorských športovcov sa tí dnešní venujú len jednému športu, čo môže byť podľa Machajdíka nevýhodou pre telo, ktoré je takto zaťažované len jednostranne.
Ďalším typickým znakom uhorského športu bola podľa Machajdíka jeho prominentnosť. „Šport bol panským huncútstvom. Veslovať či hrať tenis mohla len bratislavská smotánka,“ hovorí Machajdík.
Na prelome 19.a 20.storočia sa tenis hrával v Petržalke pod Viedenskou cestou. (zdroj: Zdroj - www.bratislavskerozky.sk/ zbierka: L. Kalmán)Zlom nastal s príchodom kolektívnych športov. Kluby potrebovali nahnať ľudí do družstiev a často sa obracali aj na obyčajné vrstvy.
Streľba na živého vtáka
Prvé zmienky o športových turnajoch v Bratislave siahajú do konca 13. storočia. Stredovek neprial rozvoju športu, pretože cirkev považovala ľudské telo za nádobu hriechu a zakazovala ľuďom akékoľvek fyzické aktivity, ktoré neboli nevyhnutné. Napriek postoju spoločnosti sa však darilo rytierstvu určenému najmä pre šľachticov.
Rytieri nemali byť len zdatní šermiari, strelci a bežci. Museli vedieť aj spievať, tancovať, hrať šach či písať básne. Boli totiž nositeľmi harmónie telesnej a duševnej krásy.
Emigroval v kajaku, v Kanade si získal prezývku barón Čítajte Prvý rytiersky turnaj sa na území Bratislavy konal v roku 1330 za vlády Karola Róberta. Ďalší významný turnaj sa odohral počas korunovácie Maximiliána II. v roku 1576. Vtedy však už mal iba symbolický charakter, keďže slávne obdobie rytierstva pomaly ustupovalo.
Významným športom v Bratislave bola aj lukostreľba. Mestská rada zaznamenala v komornej knihe aj založenie lukostreleckého bratstva v roku 1494.
Najobľúbenejšou disciplínou bola streľba na živého vtáka. Na tyč zavesili holuba alebo kohúta, na ktorých lukostrelci strieľali. Neskôr kuše a luky nahradil pušný prach a v roku 1543 vznikol v Bratislave strelecký spolok.
