BRATISLAVA. Po predstavení cestovania lanovkou z autobusovej stanice do Petržalky, či rozširovaní električkových tratí v Bratislave, do hry prichádza ďalší spôsob cestovania verejnou dopravou v hlavnom meste.
Štátny vlakový dopravca Železničná spoločnosť Slovensko chce na cestovanie vlakmi okrem Hlavnej stanice využívať aj okrajové železničné stanice Bratislavy – napríklad v Petržalke či v Novom Meste.
V polovici apríla preto spolu so Železnicami Slovenskej republiky, ktoré koľaje spravujú, zmapovali približne päťdesiat kilometrov železničných tratí, ktoré v meste sú, no mnohé z nich sa využívajú len zriedka.
Vlaky by po novom mohli jazdiť napríklad zo Senca do Petržalky cez bratislavské Nové Mesto. V hre je aj posilnenie Novomestskej stanice a presmerovanie do nej viacerých vlakov z Trnavy či Malaciek.
Lanovka verzus električka. Čo má v Bratislave väčší zmysel a šancu? Čítajte Odkedy by mohol štát posilniť vlaky cez Bratislavu, zatiaľ jasné nie je. Ministerstvo dopravy totiž nemá na projekt dosť peňazí. Rokuje však o nich s rezortom financií.
Viaceré alternatívy
Hlavné mesto má asi osemdesiat kilometrov železničných tratí, ktoré zostávajú nevyužité. S obľubou na to poukazoval ešte počas predvolebnej kampane primátor mesta Ivo Nesrovnal.
Už čoskoro by sa to však mohlo zmeniť.
Iniciatíva štátu využívať v meste koľaje prišla v čase, keď sa malo v Bratislave začať s výstavbou siedmich železničných zastávok.
Plán bol, aby sa do roku 2019 postavili terminály vo Vrakuni, v Ružinove a Trnávke. Zvyšné, teda v Devínskej Novej Vsi, neďaleko Lamačskej brány, pri Patrónke a Mladej garde by sa mali dostavať o rok neskôr, teda v roku 2020.
Vlaky by tak mohli ponovom jazdiť aj cez Nové Mesto do Petržalky cez Prístavný most. V najväčšej mestskej časti by tiež pribudla zastávka – buď na Bosákovej alebo pri Auparku.
Fundárek: Pre mnohých by bola lanovka nepoužiteľná Čítajte Výsledkom zmapovania koľají je aj posilnenie Novomestskej stanice a presmerovanie do nej viacerých vlakov z Malaciek a Trnavy.
„Posilnenie vlakov v prímestskej oblasti by malo byť len jedným z krokov, ktoré môžu prilákať cestujúcich do verejnej dopravy a odbremeniť tak narastajúcu individuálnu automobilovú dopravu,“ vraví Rastislav Cenký z Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo.
Vlaky však podľa neho musia jazdiť v atraktívnom takte počas celého dňa a obslúžiť v Bratislave tie stanice a zastávky, ktoré sú pre cestujúcich zaujímavé.
Medzi ďalšie kroky na zlepšenie dopravy zaradil Cenký napríklad aj jednoduchý nákup cestovných lístkov, výstavbu záchytných parkovísk či časté a pravidelné prípoje v mieste nástupu a výstupu cestujúcich.
Termín neznámy
Odkedy by štát mohol koľaje v meste efektívne využíva zatiaľ jasné nie je. Ministerstvo dopravy, ktoré si vlaky od štátneho dopravcu objednáva, nemá na plány dostatok peňazí. Rokuje však o nich s rezortom financií.
„Veríme, že naši partneri vypočujú naše odporúčania a aspoň jeden projekt dostane zelenú už tento rok,“ povedal podpredseda predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko Patrik Horný.
Vlak do Petržalky, ktorý má odbremeniť zhoršujúcu sa dopravnú situáciu, je tak ďalšou alternatívou na prepravu medzi dvoma brehmi Dunaja. Okrem vlaku sa uvažuje nad výstavbou lanovky či rozšírením električkových tratí.
