Vladimír Tomčík, historik, Združenie Devínska brána
Hlavné námestie bolo v Bratislave po stáročia centrom mesta.
Odjakživa sa na ňom konali trhy, jarmoky, verejné podujatia, zhromaždenia, divadelné predstavenia a robili sa tu aj výkony trestov – od vystavenia na pranieri, cez telesné tresty, útrpné právo až po popravy sťatím či obesením.

Zrejme s vývojom spoločenského vedomia začala krv a krvavé divadlo v stredisku civilného života mešťanom prekážať, a preto exekúcie presunuli za hradby – pred Michalskú bránu (mäsiarske trhy takisto preložili na dnešné Primaciálne námestie).
Z hrdelných trestov vykonaných na Hlavnom námestí dodnes najviac rezonuje poprava 83-ročného bratského kazateľa Mikuláša Drábika v roku 1671. Tento blúznivý starec prorokoval skazu Habsburgovcov. Predpovedal, že cisár príde nielen o korunu, ale aj o všetky svoje krajiny a na pápeža sa znesie hnev Boží.
Drábik mal vraj pochybný charakter, viedol nezriadený život a mnohé jeho vízie vznikli v alkoholickom opojení. Vplyv jeho proroctiev však nebol zanedbateľný.
Jedným z obdivovateľov a šíriteľom Drábikových myšlienok bol aj Ján Amos Komenský. V Amsterdame vydal vizionárovu knihu Lux in Tenebris – Svetlo v temnotách, pričom sám sa utápal v iracionálnych predstavách a prorokoval návrat Krista.
Ešte sedem desaťročí pred Drábikovou exekúciou na Hlavnom námestí sťali 11. apríla 1601 šľachtica Michala Telekešiho, pána Lednického hradu. Panstvo zdedil po otcovi, ešte v detstve, žiaľ, osirel a bez patričnej výchovy sa pustil na krivé chodníčky a stal sa lúpežníkom.

Jeho prečiny voči poddaným sa dokonca dostali do povestí. So spoločníkmi navyše prepadávali na Považí obchodníkov a pocestných. Telekešiho vyčíňanie mal vyriešiť bojovník proti Turkom, diplomat, cisársky radca a kráľovský pohárnik Juraj Thurzo, neskorší palatín a hlavný iniciátor evanjelickej synody v Žiline.
Thurzo dôsledne uplatňoval právo Cuis regio, eius religio – koho panstvo, toho náboženstvo. Podporoval humanistické vzdelanie, v národnostných sporoch sa zastával Slovákov a aj časť agendy viedol v slovenčine.
Mal rozsiahlu politickú, vojenskú, ekonomickú i súdnu právomoc, mohol dokonca vyniesť hrdelný rozsudok aj nad predstaviteľmi šľachty a neskôr bol nespravodlivo vykreslený ako zákerný muž bažiaci po majetkoch Alžbety Báthoryovej.
Pohár trpezlivosti mu pretiekol, keď Telekeši olúpil sprievod valašského vojvodu Michala Víťazného, ktorý viezol klenoty a drahocennosti ako dary Rudolfovi II. do Prahy. Panovník takéto neprístojnosti nemienil tolerovať a proti Ledniciam poslal 200 jazdcov a 500 pešiakov.
Telekešimu sa podarilo spravodlivosti uniknúť, utiekol do Poľska a polapili ho až pomocou ľsti. Uveril Turzovým sľubom, ktorý bol jeho krstným otcom, a na Vianoce prijal pozvanie na rokovania o omilostení na Bytčiansky zámok. Tu ho však zajali, uväznili, potom odsúdili a nakoniec na výstrahu popravili.