BRATISLAVA. Najväčší problém s bezdomovectvom spomedzi bratislavských mestských častí má Ružinov. Žije tu každý piaty sčítaný človek bez domova, pričom v hlavnom meste ich žije minimálne 2064. Vyplýva to z kompletizovaných výsledkov historicky prvého výskumu, ktorý sa v Bratislave uskutočnil na jeseň minulého roka. Ľudia bez strechy nad hlavou sú okrem toho v značnom počte aj vo Vrakuni či v Starom Meste. TASR o tom informoval Marek Papajčík z komunikačného oddelenia bratislavského magistrátu.
Až polovica ľudí bez domova pritom trpí dlhodobým zdravotným problémom, 61 percent z nich čelí exekúciám a viac ako polovica má problém s dlhmi. "Výskum dokázal, že takmer 40 percent ľudí bolo bez domova desať a viac rokov. To je závažné zistenie, ktoré potvrdzuje, že veľká časť z nich trpí dlhodobým bezdomovectvom a systém im neponúka možnosť vymaniť sa z bezdomovectva," hovorí Nina Beňová z občianskeho združenia Proti prúdu. Preto je podľa nej dôležité, umožniť im prístup k cenovo dostupnému dôstojnému bývaniu s intenzívnou podporou sociálnej služby. Až 61 percent uvádza trvalý pobyt práve v Bratislave.
Najviac ľudí bez domova žije na ulici alebo v nocľahárňach, kde napočítali 1310 osôb, čo predstavuje 64 percent. Ich vek sa zväčša pohybuje medzi 50 až 64 rokov. Takmer tri štvrtiny tvoria muži. Úkryt tu nachádza aj 24 detí, drvivá väčšina z nich, vyše 90 percent, je umiestnená v bratislavských zariadeniach. V nich sa podarilo komisárom sčítať celkovo 754 bezdomovcov, čoho bolo 494 dospelých a 260 detí. Vekové ohraničenie ľudí bez domova, ktorí nachádzajú strechu nad hlavou v takýchto zariadeniach, sa pohybuje najčastejšie od 25 do 49 rokov. "Ľudia bez domova žijú najčastejšie osamote, v ojedinelých prípadoch s partnerom alebo partnerkou, s kamarátom či známym. Iné druhy spolužitia sú zriedkavé," doplnil Papajčík.
Výskum a sčítanie ľudí bez domova v Bratislave uskutočnil magistrát v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a s mimovládnymi organizáciami. Cieľom projektu bolo popri zozbieraní dát o počte ľudí bez domova taktiež snaha zachytiť potreby týchto ľudí a zlepšiť sociálnu politiku hlavného mesta. Hlavné mesto naň zo svojho rozpočtu vyčlenilo 7000 eur.
Výskum zahŕňal iba ľudí, ktorí sú bez domova dlhodobo a využívajú určitý typ špecializovanej služby, teda bez vlastného alebo prenajatého bývania. Išlo aj o ľudí žijúcich v chatkách, ľudí prepustených z nemocníc, detských domovov a zo zariadení na výkon trestu odňatia slobody na území mesta. Osoby s nestabilným ubytovaním, napríklad v komerčných ubytovniach, neboli súčasťou výskumu. Otázky dotazníkov okrem iného mapovali napríklad prístup k teplému jedlu, druh príjmu, zdravotné problémy či väzby na rodinu.
