BRATISLAVA. Hudobná história Bratislavy je veľmi bohatá, ale nie až taká známa. Vystupovali alebo pôsobili v nej také svetoznáme osobnosti ako Mozart, Haydn, Beethoven, Liszt, Straussovci či Šostakovič a narodil sa tu napríklad aj skladateľ a pianista Johann Nepomuk Hummel.
Tieto fakty sú však známe najmä odborníkom. Tým však bolo ľúto nepodeliť sa o zaujímavosti, ktorými sa možno pýšiť, aj s ostatnými. V Hudobnom centre sa preto rozhodli o muzikálnej stránke mesta urobiť osvetu a vydať prvého hudobného sprievodcu po Bratislave.
„Sprievodcu sme vydali z toho dôvodu, že literatúra tohto typu v Bratislave dlhodobo absentuje,” povedal redaktor Hudobného centra Pavol Šuška, ktorý mal publikovanie knihy na starosti.
Kniha je určená sprievodcom, ale aj samotným Bratislavčanom, aby si uvedomili, že Bratislava mala vždy živý kontakt so svetovou kultúrou a že má stále čo ponúknuť.
Hudobný sprievodca sa dá kúpiť v kníhkupectvách za zhruba dvanásť eur. Myšlienka o publikácii sa zrodila už v roku 2015. Autori ju chceli vydať pri príležitosti roku Slovenskej hudby, ktorý bol vlani.
Kniha napokon vyšla na prelome rokov 2016 a 2017 v redukovanejšej verzii, akú pôvodne zamýšľali. Sprievodca má 144 strán.
Sprievodcu napísali Zuzana Godárová, turistická sprievodkyňa v Bratislave a Viedni, špecializujúca sa na hudbu, a Ján Vyhnánek, turistický sprievodca, ktorý vo svojom voľnom čase báda v archívoch, a tak neustále prináša turistom nové informácie.
Liszt ako hudobný patrón
Autori a vydavateľ vybrali na titulnú stranu knihy fotografiu busty jedného z najvýznamnejších hudobníkov, klaviristov a dirigentov - Franza Liszta.
„Niekedy sa označuje za hudobného patróna Bratislavy,“ ozrejmil Vyhnánek. Liszt mal k Bratislave 19. storočia, v tom čase Prešporku, veľmi blízko. Začala sa tu totiž jeho hudobná kariéra, na čo spomínal celý život.
Keď v roku 1820 ako deväťročný Liszt koncertoval v byte grófa Michala Esterházyho v De Pauliho paláci, v dnešnej Univerzitnej knižnici, pred uhorskými šľachticmi, boli jeho hrou a virtuozitou takí očarení, že sa rozhodli financovať jeho ďalšie štúdium hudby vo Viedni.
Dnešná Univerzitná knižnica, kedysi De Pauliho palác, v ktorom koncertoval Franz Liszt. (zdroj: Foto - Martin Janoško)„Franz Liszt na to nikdy nezabudol a do Bratislavy sa často vracal, aj keď už bol slávnym klaviristom,“ povedal Vyhnánek. Slávny hudobník svoju lásku k mestu neskôr prenášal aj na svojich žiakov a vďaka tomu Bratislava zažívala prílev hudobníkov koncom 19. a začiatkom 20. storočia.
Hudobný sprievodca zavedenie čitateľov aj k pamätníku Franza Liszta z roku 1911, ktorá sa nachádza na Rudnayovom námestí za kovovým plotom, ozdobeným notami z Korunovačnej omše Franza Liszta. Slávny hudobník ju osobne dirigoval v Dóme sv. Martina v roku 1884.
Pamätník Franza Liszta z roku 1911, ktorý sa nachádza pri Dóme Sv. Martina za kovovým plotom ozdobeným notami z Korunovačnej omše Franza Liszta. (zdroj: Foto - Martin Janoško)Hudobná história v ôsmich kapitolách
Vyše 140-stranová kniha v dvoch jazykových mutáciách, v slovensko-anglickej a slovensko-nemeckej, obsahuje mnohé doteraz nepublikované informácie zoradené do ôsmich kapitol.
Kapitola Koncertné miesta opisuje sály, paláce, galérie, kostoly, divadlá či kluby, kde sa hráva hudba.
„Najstaršia koncertná sieň, ktorá ešte stále funguje, je Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca. Prvý koncert sa tu konal v roku 1780. Na druhom sa zúčastnila aj Mária Kristína, dcéra Márie Terézie, ktorá vo vtedajšom Prešporku bývala so svojím manželom, miestodržiteľom Albertom Sasko-Tešínskym,“ povedal Vyhnánek.
Zrkadlová sieň Primaciálneho paláca. (zdroj: Foto - Martin Janoško)Autori do tejto kapitoly zaradili aj historickú budovu Národnej rady SR, Župný dom, kde sa, podľa Hansiho Albrechta, nachádza sála s najlepšou akustikou v Bratislave.
„Žiaľ, dnes sa využíva na koncerty iba veľmi málo,“ povedala Godárová.
Okrem historických koncertných miest autori do tejto kapitoly zaradili aj kostoly a paláce, ale aj bývalé priemyselné objekty, ktoré v súčasnosti slúžia kultúre. Napríklad Design factory a Refinery Gallery, Stará tržnica či hudobné kluby ako V-klub, Subclub či Fuga.
Kapitola Orchestre, súbory a zbory je reprezentatívnou vzorkou dvadsiatich hudobných telies rôznych žánrov. Výber bol podľa autorov knihy veľmi ťažký, keďže boli obmedzení priestorom v knihe.
Kapitola Festivaly a koncertné cykly prináša zas prehľad o najvýznamnejších festivaloch vážnej aj džezovej hudby, ale aj festivaloch s alternatívnou a elektronickou hudbou.
„Vznik tejto kapitoly bol trošku problematický, pretože festivaly sú živá matéria a počas toho, ako sme sprievodcu písali, niektoré aj zanikli,“ povedal Vyhnánek.
Kapitola Hudobné múzea patrí medzi tie kratšie, keďže v Bratislave sú len tri múzeá s hudobnou tematikou: Múzeum Johanna Nepomuka Hummela, Slovenské národné múzeum – Hudobné múzeum a Múzeum Jána Cikkera.
Múzeum Johanna Nepomuka Hummela na Klobučníckej ulici. (zdroj: Foto - Martin Janoško)„Dúfame, že čoskoro k nim pribudne štvrté – múzeum v dome Albrechtovcov, ktorý práve prechádza rozsiahlou obnovou,” povedala Godárová.
Albrechtov dom na Kapitulskej ulici. (zdroj: Foto - Martin Janoško)Krátke sú tiež kapitoly Predajne hudobnín a Iné hudobné inštitúcie, keďže v Bratislave ich veľa nie je.
Cintoríny a hudobné prechádzky
Najzaujímavejšími kapitolami pre bežných čitateľov sú pravdepodobne kapitoly Miesta posledného odpočinku hudobníkov a Hudobné prechádzky.
Pre kapitolu o hudobníkoch, ktorí sú v Bratislave pochovaní, museli autori osobne prejsť bratislavské cintoríny, nájsť konkrétne hroby a zistiť v akom sú stave.
„Aj sa nám stalo, že hrob, ktorý sme hľadali bol uvedený na stránke cintoriny.sk, kde sú všetky hroby zmapované, ale keď sme na to miesto prišli, daný hrob sa tam už nenachádzal. Bol zrušený, pretože hrobové miesto nebolo zrejme zaplatené,“ povedal Vyhnánek.
Do knihy autori zaradili aj mapy a informácie, v ktorom sektore cintorína sa daný hrob nachádza.
Čitatelia tak môžu ľahko nájsť napríklad hroby Alexandra a Jána Albrechtovcov na Ondrejskom cintoríne, Lucie Popp a Jána Cikkera na Cintoríne Slávičie údolie a Jána Levoslava Bellu na Cintoríne pri Kozej bráne, Gejzu Dusíka, Alexandra Moyzesa a Františka Krištofa Veselého na Martinskom cintoríne, Jara Filipa a Mariána Kochanského v urnovom háji pri krematóriu či hrob Karola Duchoňa na cintoríne vo Vrakuni.
Hrob Jána Levoslava Bellu na Cintoríne pri Kozej bráne. (zdroj: Foto - Martin Janoško)Pre kapitolu Hudobné prechádzky pripravili sprievodcovia tri trasy po centre Bratislavy s hudobnou tematikou. Veľmi nápomocná je tiež mapa s vyznačenými miestami. Čitateľ sa v tejto kapitole dozvie, kedy sa konal prvý koncert v Zrkadlovej sieni alebo aj to, že už neexistuje obľúbená Sieň reprezentantov. Tá sa nachádzala na nádvorí Starej radnice.
Prechádzkou po hlavnom meste sa čitatelia dozvedia aj to, že Joseph Haydn uviedol v roku 1767 v Letnom arcibiskupskom paláci, dnešnom Úrade vlády, svetovú premiéru svojej komickej opery La canterina (Speváčka), na ktorej sa zúčastnila aj kráľovná Mária Terézia so synom Jozefom II.
Autori do prechádzok zaradili aj Pálffyho palác na Ventúrskej ulici. Nachádza sa na ňom pamätná tabuľa pripomínajúca návštevu zázračného dieťaťa, šesťročného Wolfganga Amadea Mozarta.
Podľa autorov Hudobného sprievodcu však Mozart koncertoval pravdepodobne v inom paláci.
Našiel sa totiž list otca Leopolda Mozarta zo dňa pred cestou do Prešporka (10.12.1762), že si nie je istý, že v Prešporku veľa zarobí.
"To je dôkaz, že sem išli koncertovať," ozrejmila Godárová.
Najväčší dôkaz, že malý génius v Bratislave bol, je list samotného Wolfganga Amadea Mozarta z 21.08.1773, v ktorom svojej sestre spomína pána Greibicha, s ktorým sa zoznámili najskôr v Prešporku a neskôr vo Viedni.
O tom, v ktorom konkrétnom paláci sa však koncert uskutočnil, sa už nezmienil ani slávny hudobník ani jeho otec.
Miesto, kde vystúpil Mozartov údajný závistlivec, skladateľ a kapelník Antonio Salieri, už však známe je a v knihe sa uvádza. Koncert sa konal v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
Kniha však prináša aj mnoho ďalších zaujímavých hudobných faktov, o ktorých často netušia ani rodení Bratislavčania.
