BRATISLAVA. Podľa kompletných výsledkov prvého výskumu má najväčší problém s bezdomovcami v bratislavskom Ružinove.
Okrem Ružinova majú veľký výskyt ľudí bez domova aj bratislavské mestské časti Staré Mesto (10 percent) a Vrakuňa (11,4 percenta). Výskum tiež ukázal, že v meste je minimálne 2 064 ľudí bez domova, z toho 1 780 je dospelých a 284 detí.
Bezdomovec, ktorý pil drahé víno a 42-krát daroval krv Čítajte Bratislavskí bezdomovci
Takmer polovica z týchto osôb trpí dlhodobým zdravotným problémom a 61 percent ľudí bez domova čelí exekúciám a viac ako polovica z nich má problém s dlhmi.
O výsledkoch výskumu informoval Marek Papajčík z tlačového oddelenia bratislavského magistrátu. Dotazníkový výskum robili od konca októbra minulého roka do 16. novembra, ľudí sčítalo 106 dobrovoľníkov. Sčítanie ľudí bez domova v Bratislave robil bratislavský magistrát v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny a mimovládnych organizácií.
Na ulici alebo v nocľahárňach sčítali spolu 1 310 osôb, z ktorých väčšinu tvorili muži (74 percent). Trvalý pobyt v Bratislave uviedlo 61 percent týchto ľudí. Najviac ľudí, ktorí žijú v bratislavských nocľahárňach a na ulici, je vo veku 50 až 64 rokov.
Najvyššie percento ľudí bez domova zaznamenali na ulici alebo v nocľahárňach (64 percent), väčšina sčítaných detí bola v zariadeniach (92 percent), v nocľahárňach a na ulici sčítali 24 detí (osem percent).
V čase monitorovania strávilo noc priamo na ulici 21 percent ľudí. Ľudia bez domova žijú najčastejšie sami, v ojedinelých prípadoch s partnerom alebo partnerkou, s kamarátom či známym.
Iné druhy spolužitia sú poľa výskumu zriedkavé. Viac ako rok je bez občianskeho preukazu vyše 30 percent ľudí bez domova.
Ľudia sa začali hromadne zaujímať o bankroty, centrum zažíva nápor Čítajte Dlhodobo bez domova
„Výskum dokázal, že takmer 40 percent ľudí, ktorých oslovili, bolo bez domova desať a viac rokov. Preto je dôležité budovať služby a zariadenia, ktoré vedú k ukončeniu bezdomovectva a umožniť ľuďom bez domova prístup k cenovo dostupnému dôstojnému bývaniu s intenzívnou podporou sociálnej služby,“ konštatuje Nina Beňová z občianskeho združenia Proti prúdu, ktoré vydáva časopis Nota bene.
Podrobnejší dotazník vypĺňali ľudia, ktorých oslovili v zariadeniach, najčastejšie v ubytovniach a v útulkoch. V tomto prípade to sú takzvané skryté formy bezdomovectva v podobe nestabilných foriem bývania.
V bratislavských zariadeniach zaznamenali 754 takýchto osôb, z toho 494 dospelých a 260 detí. V zariadeniach žije najviac ľudí vo veku 25-49 rokov.
Magistrát v tlačovej správe uvádza, že uvedený celkový počet ľudí bez domova však predstavuje dolnú hranicu, pretože výskum zahŕňal iba ľudí, ktorí sú bez domova dlhodobo a využívajú určitý typ špecializovanej služby. Výskum sa orientoval na ľudí bez domova a ľudí bez stáleho bývania.
Sčítanie teda zahŕňalo aj ľudí žijúcich v chatkách, ľudí prepustených z nemocníc, detských domovov a zo zariadení na výkon trestu odňatia slobody na území mesta.
Boli to ľudia bez zabezpečeného vlastného či prenajatého bývania. Osoby s nestabilným ubytovaním, napríklad v komerčných ubytovniach neboli súčasťou výskumu.
Otázky dotazníkov mapovali napríklad prístup k teplému jedlu, druh príjmu, zdravotné problémy či väzby na rodinu. Podľa najčastejších odpovedí by ľuďom bez domova k návratu do spoločnosti najviac pomohol vlastný byt, tiež finančná podpora a stála práca.
Na projekt Výskum a sčítanie ľudí bez domova na území mesta Bratislavy vyčlenilo mesto zo svojho rozpočtu 7 000 eur.
