Taxikári hrozia v Bratislave zablokovaním dopravy

V Brne krajský súd zakázal alternatívnu taxislužbu Uber po necelých troch mesiacoch jej pôsobenia.

taxikár na proteste 11. apríla na Primaciálnom námestí pred bratislavským magistrátom.(Zdroj: Foto SME - Jozef Jakubčo)

BRATISLAVA. Vodiči v Bratislave by sa mali pripraviť na ešte komplikovanejšiu dopravnú situáciu. Taxikári, ktorým sa nepáči nečinnosťou úradov voči vodičom pracujúcim pre rôzne aplikácie ako Uber či Taxify a ktorých považujú za nekalú konkurenciu, vyrazia v stredu 26. apríla na protestnú jazdu.

Odštartujú ju spred obchodného centra Danubia v Petržalke o 9.00 h a pôjdu po obchvate smerom na Avion minimálnou povolenou rýchlosťou, čo je 65 kilometrov za hodinu.

Sľubujú, že pôjdu iba v pravom jazdnom pruhu, a teda že nebudú blokovať obchvat.

Taxikári tak napĺňajú hrozbu, ktorú vyslovili na protestnom zhromaždení na Primaciálnom námestí pred magistrátom v utorok 11. apríla.

Na protest vtedy prišlo zhruba 60 taxikárov, ktorí okrem iného pokrikmi vyzývali voliť Ľudovú stranu Naše Slovensko Mariana Kotlebu.

„Toto nie je posledný protest. Ak úrady nebudú konať, bude ich veľa a budú väčšie,” varoval Matej Krampl, administrátor facebookovej stránky Stop Uber na Slovensku a jeden z organizátorov protestov.

Iniciatíva zorganizovala protestnú akciu už aj v marci, keď taxikári blokovali autá Uberu, lepili na ne nálepky a nadávali vodičom aj zákazníkom.

Taxikári namietajú hlavne proti vodičom, ktorí si privyrábajú cez rôzne mobilné aplikácie ako napríklad Uber či Taxify.

Pre takýchto vodičov podľa nich platia iné pravidlá a kritériá ako pre profesionálnych vodičov taxislužieb. Vďaka tomu môžu ponúkať svoje služby lacnejšie.

To sa už odrazilo na tržbách taxikárov, ktoré sa podľa predsedu Únie taxikárov z Bratislavy Ondreja Wenzla od príchodu Uberu na Slovensko znížili minimálne o 30 až 40 percent.

„Berú nám robotu. Nestačí mi robiť osem hodín denne. Musím byť vonku aj 16 hodín a je jedno, či je to sobota, alebo nedeľa, Vianoce, Silvester či šibačka,” povedal René Vitek, ktorý taxikárči v Bratislave už štrnásť rokov. Od príchodu Uberu mu tržby klesli o polovicu.

Podľa neho si partnerskí vodiči Uberu a podobných aplikácií vozením ľudí len privyrábajú, avšak koncesiovaní taxikári nemôžu ponúkať svoje služby lacnejšie, lebo si musia platiť aj prevádzkovanie živnosti.

Kým klasických taxikárov s licenciami je v Bratislave zhruba tritisíc, registrovaných vodičov v platforme Uber je približne päťsto.

Čo žiadajú taxikári

Taxikári nechcú mierniť zákony, ktoré pre nich platia. Chcú, aby platili pre všetkých rovnako. Teda aby aj vodiči voziaci zákazníkov cez aplikácie ako je Uber mali taxikárske koncesie, označili si autá ako taxíky, namontovali si taxametre a podrobili sa psychotestom.

Ministerstvo dopravy považuje vodičov, ktorí využívajú aplikácie ako Uber, za taxikárov.

„Zákon je v tomto prípade absolútne jasný: akákoľvek preprava osôb vozidlami s obsaditeľnosťou najviac deväť osôb vrátane vodiča za odplatu je taxislužbou. Podmienky platia bez rozdielu pre všetkých, v tomto zmysle sa za taxislužbu považuje aj prevádzkovanie taxislužby prostredníctvom mobilnej aplikácie Uber,“ ozrejmila hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Prevádzkovatelia taxislužby prostredníctvom mobilnej aplikácie Uber sú teda povinní spĺňať požiadavky podľa zákona.

Hlava 22

Ministerstvo však nie je kontrolným orgánom v poskytovaní taxislužby. Tým sú polícia a obec.

Bratislavský magistrát však tvrdí, že problematika mobilnej aplikácie Uber a jej podobné služby nie sú v kompetencii hlavného mesta.

„Autá Uberu nie sú označené ako taxi, preto ich mestská polícia nemôže kontrolovať," povedala z oddelenia komunikácie bratislavského magistrátu Iveta Kešeľáková. Aby policajti mohli autá kontrolovať, treba podľa nej zmeniť zákon.

Ministerstvo dopravy to odmieta a tvrdí, že existujúci zákon je dostatočný.

„Prvoradé je, aby mesto zvýšilo počet kontrol, na ktoré ministerstvo dopravy mesto niekoľkokrát vyzvalo,“ povedala Ducká. Ministerstvo navrhuje, aby sa kontrolóri mesta inšpirovali spôsobmi kontroly v zahraničí, kde je tento systém už zabehnutý a funguje. Vykonanie kontroly môžu napríklad uskutočniť tým, že sa zaregistrujú v aplikácii, zabezpečia si služobnú platobnú kartu a urobia kontrolu priamo vo vozidle.

Hovorkyňa spoločnosti Uber pre Slovensko a Česko Miroslava Jozová však tvrdí, že partnerskí vodiči platformy fungujú v súlade s pravidlami Európskej únie.

Registrovaní vodiči si podľa nej tiež plnia daňové povinnosti a preprava ľudí je transparentná.

Zároveň zdôrazňuje, že partnerskí vodiči Uberu nemôžu využívať privilégiá, ktoré majú poskytovatelia taxislužieb.

Protesty vodičov taxislužieb podľa Jozovej iba zvýrazňujú fakt, že alternatívy ako Uber sú medzi ľuďmi čoraz populárnejšie.

Vodiči Uberu podľa nej navyše poskytujú ľuďom v Bratislave alternatívny spôsob prepravy po meste ako doplnok k taxislužbám a prostriedkom mestskej hromadnej dopravy.

„Sme presvedčení, že ľudia by mali mať takúto možnosť výberu,“ uviedla Jozová.

Uber je podľa nej zároveň súčasťou symbolov vznikajúcej kolaboratívnej ekonomiky, ktorú Európska komisia obsiahla vo svojej Európskej agende pre kolaboratívnu ekonomiku.

Ide o obchodný model na báze spoločného využívania zdrojov.

„Komisia veľmi jednoznačne uvádza, že členské štáty by mali prijať a podporovať biznis modely kolaboratívnej ekonomiky, pretože vytvárajú mnoho nových pracovných príležitostí a zároveň občanom poskytujú lepšie a cenovo dostupnejšie služby,“ ozrejmila Jozová.

Zmenia sa pravidlá?

Analytik INESS Robert Chovanculiak si myslí, že vláda by mala zlegalizovať poskytovanie služieb cez zdieľanú ekonomiku, a teda prijať zákony, ktoré budú reflektovať nové technológie a inovácie.

Existujúce regulácie pre taxikárov by zas mali podľa neho prejsť revíziou z pohľadu hodnoty za peniaze.

„Mali by sme zistiť, akú hodnotu zákazníkom prináša to, že taxikári musia prejsť testom, kde sa ich pýtajú na otázky typu, čo je to akcia (cenný papier), alebo sú na psychotestoch testované ich reflexy stláčaním klávesnice,“ ozrejmil Chovanculiak.

Zdieľaná ekonomika podľa neho také niečo už urobila.

„Ponechala si dôležité pravidlá ako minimálny vek a prax vodiča, požiadavku na bezúhonnosť alebo obmedzila maximálny vek vozidla, ktorý je napríklad v prípade Uberu ešte prísnejší ako v oficiálnej regulácii taxikárov. A vynechala zbytočné regulácie, ktoré len vytvárajú administratívne a byrokratické náklady. Plus prišla s vlastnými mechanizmami, ako zaistiť kvalitné a bezpečné služby, ako sú napríklad reputačné mechanizmy,“ vysvetlil Chovanculiak.

Uber v zahraničí

Proti Uberu nenamietajú len v Bratislave, protestom čelí aj v zahraničí. Najnovšie krajský súd prevádzku tejto aplikácie zakázal v neďalekom Brne.

Fungovala tam pritom ešte len od februára tohto roka. Uber však podľa súdu poskytuje služby v rozpore so zákonom, keďže autá nemali označenie ako taxi a ani taxametere.

„Vítame toto rozhodnutie, pretože vnáša jasné stanovisko súdnej moci do toho, či tu Uber podniká v súlade so zákonom, alebo nie,“ citovali české Hospodárske noviny brnianskeho viceprimátora Matěja Hollana.

V Prahe taktiež hľadajú spôsob, ako sa s Uberom vyrovnať.

„Nesnažíme se tu bojovať proti Uberu, ide nám o rovnaké podmienky pre všetkých, pretože Uber prevádzkuje klasickú taxislužbu, ale odmieta dodržiavať platné zákony. Nie je možné, aby jeden prevádzkovateľ taxislužby bol zvýhodňovaný oproti iným a navyše tým pripravoval o peniaze ako mesto, tak aj štát,“ povedala primátorka Prahy Adriana Krnáčová.

Uber podniká vo viac ako 500 mestách po celom svete. Zatiaľ ho zakázali v približne 40 mestách, naposledy v Ríme a Kodani.

Uber, Hopin a Liftago

Uber je mobilná aplikácia párujúca vodičov a cestujúcich. Najprv lokalizuje cestujúceho a ponúkne mu najbližšieho možného šoféra, ktorý je v jej systéme zaregistrovaný.

Cestujúci dopredu vie, aký vodič ho bude viezť a koľko bude približne platiť. Za službu zaplatí bezhotovostne, prostredníctvom kreditnej karty, ktorú zadáva pri registrácii do služby.

Z platby ide časť vodičovi a časť si necháva Uber vo forme marže. Tento systém prepravy pôsobí na Slovensku od augusta 2015.

Na podobnom princípe fungujú aj iné mobilné aplikácie napríklad Hopin alebo Liftago. Na rozdiel od Uberu však cez ne poskytujú prepravu iba taxikári s platnými koncesiami.

Slovenská aplikácia Hopin vznikla v roku 2012 a Liftago pôsobí na Slovensku od decembra 2015.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 723
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 7 046
  3. Moskva alebo Petrohrad? 5 937
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 331
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 405
  6. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 868
  7. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 847
  8. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 829
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 779
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 398