BRATISLAVA. Bratislava pripravila Akčný plán Stratégie adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta. Obsahuje súbor opatrení, ktorými chce mesto predchádzať rizikám a škodám spôsobeným klimatickými zmenami a znižovať emisie skleníkových plynov.
Súčasťou plánu sú aj postupy pri hospodárení so zrážkovou vodou, využívaní alternatívnych energií a trvalo udržateľnej starostlivosti o zeleň. TASR o tom informovala Iveta Kešeľáková z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.
"Príprava akčného plánu bola záverečnou aktivitou projektu 'Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy - pilotná aplikácia opatrení v oblasti zadržiavania zrážok v urbanizovanom prostredí'. Akčný plán bude prerokovaný na najbližšom zasadnutí mestského zastupiteľstva koncom apríla," objasnila Kešeľáková.
Strategické ciele
Podľa jej slov dokument obsahuje niekoľko dôležitých strategických cieľov. Jedným z nich je analýza rizík súvisiacich so zmenou klímy a ich vplyvmi na urbanizované prostredie. Ďalším je vytváranie prijateľnej mikroklímy v meste, spolu so zlepšením kvality ovzdušia a prevenciou vzniku mestských tepelných ostrovov.
Mesto tiež plánuje budovať multifunkčné verejné priestory. Akčný plán si kladie za cieľ aj ochranu pred lokálnymi, tzv. bleskovými povodňami, pôdnou eróziou a minimalizáciou zosuvov pôdy.
Bratislava chce v uvedenej oblasti spolupracovať a vytvárať nové partnerstvá s verejným, súkromným aj tretím sektorom.
Medzi ciele plánu patria aj výchovno-vzdelávacie aktivity a zapájanie verejnosti do projektov hospodárenia so zrážkovou vodou, pokiaľ ide o zadržiavanie zrážok v mestskom prostredí či program Adopcia zelene.
Pripravenosť na negatívne vplyvy
Cieľom projektu Bratislava sa pripravuje na zmenu klímy bolo v rokoch 2014 až 2017 zvýšiť pripravenosť Bratislavy na negatívne vplyvy zmeny klímy a zabezpečiť primeranú kvalitu prostredia, ochranu zdravia, majetku a podmienok na kvalitný život obyvateľov mesta.
V rámci projektu boli v Bratislave zrealizované (alebo sa realizujú) adaptačné opatrenia ako bioretencia (zadržiavanie) dažďových vôd v areáli cykloštadióna (Športpark Jama), revitalizácia Gaštanice v mestskej časti Nové Mesto či rekonštrukcia vodozádržných nádrží na Železnej studničke.
V Petržalke sa uskutočnila revitalizácia Námestia hraničiarov a výsadba zelene na Dolnozemskej ceste. Revitalizácia drevín a alejí sa robila na Hlavnom a Františkánskom námestí aj na Námestí Slobody. Ďalšími výstupmi projektu sú obnovenie a sprístupnenie areálu na Svoradovej ulici či realizácia vegetačných striech na Domove seniorov Archa.
Projekt bol financovaný z grantov Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórska a zo štátneho rozpočtu spolu vo výške viac ako 2.800.000 eur.
