V rubrike Prešporské desatoro odpovedajú zaujímaví Bratislavčania na rovnakých 10 otázok o svojom vzťahu k mestu.
1. Niekto Bratislavu vníma ako krásavicu na Dunaji, iný ako predmestie Viedne a niekto zas ako špinavú dieru s neochotnými ľuďmi. Čím je pre vás?
„Moje rodné mesto, ktoré má pred sebou obrovský potenciál, ale v súčasnosti by som ho skôr obrazne prirovnal k puberťákovi. Hľadá sa, skúša sa zadefinovať, chce byť už svetové, ale stále trpí ešte detskými chorobami. Chce byť pekné, buduje si imidž, ale zatiaľ sa mu objavujú skôr vyrážky na tvári.“
2. Čo na dnešnom Prešporku zbožňujete?
„Je to síce silné slovo, ale keď sa inak nedá, tak jeho polohu. Súčasne leží na európskom veľtoku Dunaji, ale presne v tých istých miestach sa začína aj Karpatský masív. To, že sa môžeme za približne desať minút z centra mesta dostať do divokého lesa, je úžasná výhoda rozmanitosti od kultúry cez šport až po reálnu prírodu.“
3. A čo naopak z duše nenávidíte?
„Tiež nie najvhodnejšie slovo, ale skutočne som veľmi nahnevaný, ako sa toto mesto drancuje. Za posledné polstoročie bolo zbúraných viac vzácnych budov ako za 2. svetovej vojny. Začalo sa to barbarským zbúraním podhradia a pokračuje to až do dnešných dní. Obrovská nekultúrnosť, nulový vzťah k histórii a neúcta ku géniu loci je smutnou vizitkou občanov Bratislavy.“
4. Každý má svoje obľúbené miesta, kde si rád prevetrá hlavu a uvoľní sa. Kde sú v Bratislave tie vaše?
„V mladosti som miloval ranné prechádzky najstaršími uličkami Starého Mesta, ako napríklad po Kapitulskej ulici, kde som našiel potrebné ticho na premýšľanie. Dnes je to skôr oblasť Horského parku a lesov od Koliby až po Biely kríž, kde sa prevetrá hlava a dá sa dobre uvoľniť.“
5. Ako vnímate celomestskú parkovaciu politiku, ktorá dáva mestským častiam možnosť, aby si nastavili pravidlá samy, a uprednostňuje domácich pred mimobratislavskými?
„Myslím si, že je normálne, ak sa mesto alebo mestská časť stará o svojich rezidentov v danej štvrti. Ak chceme, aby tam obyvatelia žili, musíme im vytvárať isté podmienky. Na druhej strane si uvedomujem, že kapacita ulíc už nedovolí obyvateľom ten luxus, aby mal každý zaparkované auto pred svojím domom.“
6. Dávna Pozsony bola multikultúrna. Až do vojny tu žili pokope Slováci, Nemci, Maďari, Česi či Židia. Dnes sa však mnohí obávajú a nechcú medzi seba pustiť iné národnosti. Je v Bratislave miesto pre migrantov a viete si tu napríklad predstaviť mešitu?
„Migrácia obyvateľov bola stáročia prirodzenou súčasťou života. Obohacovalo to spoločnosť o nové idey a nápady, kultúra dostávala nové podnety a v neposlednom rade kvitol aj obchod. Preto si myslím, že aj my potrebujeme občanov z iných kútov sveta, aby sme sa normálne rozvíjali. A keď pre nejakú skupinu občanov vzíde potreba mešity, tak prečo nie?“
7. Okrem cudzincov tu býva mnoho národniarov z rôznych kútov Slovenska. Tí však všeobecne na Bratislavčanov nadávajú a nevraživosť funguje aj z druhej strany. V čom tkvie problém?
„S týmto problémom sa osobne nestretávam. Mám tu veľa priateľov aj z iných kútov Slovenska a nevraživosť nepociťujem. Obzvlášť odkedy sme hlavné mesto republiky takýto problém nemá v spoločnosti miesto.“
8. Potrebuje Bratislava metro? Prečo?
„Myslím si, že nie. Keby sa už naozaj stavalo 40 rokov, tak by bolo o čom. Čo však Bratislava potrebuje, je lepšia a fungujúca hromadná doprava, ktorá by mala byť preferovaná a integrovaná. V Bratislave máme množstvo koľají, ktoré by sa dali využiť, treba vytvoriť bus pruhy na úkor áut a tiež cyklo pruhy.“
9. Ktorému zaniknutému miestu v meste by ste znovu prinavrátili život a prečo?
„Podhradiu, teda Vydrici a Zuckermandlu. Treba si uvedomiť, že táto časť je pamiatková rezervácia, najstaršia časť, ktorá mohla byť v súčasnosti pýchou, tak ako si to obnovili v iných mestách. Namiesto toho nám finančné skupiny a developeri postavili a ešte aj postavia obrovské sklobetónové škatule. A tiež PKO. Jeho zbúraním sa dostala Bratislava na kultúrnu perifériu, lebo už nemá veľké a multifunkčné priestory pre organizovanie spoločenských a kultúrnych akcií ako kedysi.“
10. Povedzme, že máte k dispozícii stotisíc eur na to, aby ste v meste niečo zmenili. Do čoho by ste ich investovali?
„Môj sen je, aby sa raz zbúral ten príšerný protipovodňový betónový múr medzi Starým mostom a Mostom SNP a aby sa nahradil štandardným protipovodňovým, ale priehľadným zábradlím. Toto „inžinierske“ dielo zobralo ľudom prirodzený kontakt s riekou a každý, kto si chce posedieť na lavičke pred Dunajom hľadí do tupého a sivého betónového múru.“
