PETRŽALKA. Kúpali ste sa niekedy v Dunaji? Zatiaľ čo v Bratislave má takúto skúsenosť len pár odvážlivcov, v Paríži, Varšave či Novom Sade si ľudia bežne v lete užívajú mestské rieky a pláže.
Tí skôr narodení si však môžu pamätať, že sa chodievali kúpať do Dunaja ajv Bratislave. Na legendárnu pláž Lido. Aktuálne svitá nádej na jej obnovenie.
Po tom, ako iniciatívy Nové Lido a Lido Lagúna takmer pred rokom predstavili dva samostatné návrhy, ako by dunajské nábrežie medzi Starým mostom a Mostom Apollo mohlo vyzerať, mesto ich vyzvalo, aby svoje návrhy skoordinovali.
Spojili sa a vypracovali spoločnú štúdiu, ktorá ráta s obnovením riečnej pláže, vybudovaním prírodného parku a nábrežných promenád, zachovaním lodeníc na pôvodnom mieste, vystavaním malého prístavu a obnovením Ovsištského ramena.
„Navrhujeme vytvorenie zásadného verejného priestoru, s akým by sa vedeli identifikovať všetci Bratilavčania. Takýchto priestorov nie je v Bratislave veľa,“ povedal architekt Juraj Benetin z architektonického štúdia Compass, ktoré spolupracuje na projekte výstavby novej mestskej štvrte Nové Lido na petržalskej strane Dunaja.
Nová mestská časť by mala byť ohraničená riekou, diaľnicou, Starým mostom a Prístavným mostom. Vybudovať ju plánujú developeri HB Reavis a J&T Real Estate.
Vypracovanie spoločnej štúdie nie je len výsledkom spojenia dvoch občianskych iniciatív a developerov, ale aj petícií za skultúrnenie územia bývalého Lida, obnovenie pláže a zachovanie vodákov v tejto lokalite. Petície ľudia spísali v rokoch 2014 a 2016.
Okrem architektov na štúdii pracovali aj vodohospodári, ochrancovia prírody či vodáci.
„Snažili sme sa vytvoriť koncept nábrežia, ktorý by mal rekreačno-kultúrny charakter a mohol by slúžiť ľuďom,“ povedal predseda petičného výboru za obnovu Lida Jakub Kuruc, ktorý tiež spolupracoval na novej štúdii.
Nová štúdia nábrežia nadväzuje na predošlý urbanistický návrh z roku 2015, v ktorej bolo nábežie navrhnuté ako takzvaná športovo-rekreačná zóna pre širokú verejnosť.
„V minulosti malo Lido charakter priameho spojenia človeka s vodou. Nový projekt by mohol tento koncept vrátiť späť,“ dodal Kuruc.
Pláž, promenáda, park a prístav
Verejná mestská pláž má vzniknúť presne na tom istom mieste, kde sa nachádzalo pôvodné kúpalisko Lido aj kedysi. To vzniklo na petržalskej strane Dunaja v roku 1920. Dokedy presne fungovalo, zrejmé nie je. Bratislavčania sa tam však kúpali ešte aj v 80. rokoch.
„Toto miesto sme nevybrali pre pláž náhodne. Práve tu sú morfologické podmienky Dunaja také, že prúdenie tu vytvára prirodzene plytšie miesto a podmienky na vznik alebo na udržanie pláže,“ ozrejmil Martin Mišík z iniciatívy Lido Lagúna.
Pláž by mala byť približne 400 metrov dlhá, ako je napríklad na Zlatých Pieskoch či v Senci. Mala by byť štrková, keďže piesok sa na dunajských brehoch vyskytuje až od Komárna.
„Tu budeme mať dunajský biely štrk,“ ozrejmil Benetin.
Pláž by sa mala nachádzať na brehu lagúny, ktorá vznikne posunutím brehu hlbšie do vnútrozemia Petržalky a vybudovaním kamennej hrádze.
„Táto kamenná pevná stavba zabezpečí, aby bol tok vody na pláži primeraný, a teda reálnu bezpečnosť,“ doplnil Benetin.
V lagúne by mal tiež vzniknúť malý prístav. Mal by slúžiť hlavne návštevníkom, ktorí do Bratislavy dorazia na malých rekreačných loďkách. Nemal by slúžiť na dlhodobé státie či na opravu lodí.
„Má to byť menší prístav, aby neznehodnocoval rekreačné funkcie v tomto území,“ ubezpečil Benetin.
Návrh počíta aj s predĺžením existujúcej promenády popri Dunaji od Sadu Janka Kráľa smerom k Mostu Apollo. Ďalšia promenáda bude viesť po hrádzi, čím sa územie napojí na chodníky a cyklotrasy v okolí.
Mestská pláž by sa mala prepojiť s rozrastajúcim sa nákupným centrom Eurovea aj novou pešou lávkou ponad Dunaj.
Lužný les pri Starom moste, ktorý je v súčasnosti zanedbaný, nepriechodný a zdržiavajú sa tam často aj bezdomovci, by sa mal zmeniť na lesopark. Mal by slúžiť na šport, oddych a prechádzky.
Plány sú tiež také, že lodenice, ktoré sa aktuálne na tomto území nachádzajú a mali sa podľa pôvodných plánov presťahovať, by mali ostať na svojich miestach.
Dokopy sa tu nachádzajú tri lodenice, v ktorých pôsobia štyri vodácke kluby.
Štúdia tiež navrhuje oživiť Ovsištské rameno v jeho pôvodnej trase. Rameno bolo totiž zasypané počas výstavby Prístavného mosta a k jeho obnove už nikdy nedošlo.
„Obnova Ovsištského ramena by znamenala návrat pôvodných dunajských biotopov, čiže z hľadiska ochrany prírody by bola pridanou hodnotou,“ povedal Benetin.
Štúdia počíta so zachovaním súčasného stupňa ochrany v chránenom území Soví les medzi Mostom Apollo a Prístavným mostom. Tu by promenáda prešla pozvoľna do turistického chodníka.
Petržalke sa projekt páči
Petržalka projekt víta a je pripravená stať sa v tejto veci koordinátorom a rokovať so všetkými zúčastnenými, investormi, aktivistami a so širokou verejnosťou. Bude presadzovať zachovanie športovo rekreačného charakteru celého územia zóny Nové Lido.
„Zatiaľ sme sa stretli len s pozitívnymi ohlasmi. Jedna vec sú však vizualizácie a štúdie a iná konečná podoba projektu. Počkáme si preto na finálnu podobu,“ ozrejmila hovorkyňa Petržalky Michaela Platznerová.
Na rade je mesto
Pozemky na nábreží vlastní hlavné mesto, a preto bude mať rozhodujúce slovo.
Iniciatívy už štúdiu mestu a primátorovi Ivovi Nesrovnalovi predložili.
„Jeho bezprostredná reakcia bola taká, že ho veľmi potešilo, že vznikol skombinovaný návrh,“ ozrejmil Mišík.
Mesto v súčasnosti pripravuje stanovisko k predloženej štúdii. Návrh zatiaľ hodnotí pozitívne a nemá zásadné výhrady. Oproti urbanistickej štúdii z roku 2015 hodnotí magistrát pozitívne napríklad zmenšenie prístavu a zväčšenie pláže.
„Vzhľadom na to, že ide len o ideovú štúdiu, je potrebné v predloženej myšlienke pokračovať spracovaním ďalších stupňov projektovej dokumentácie,“ ozrejmil Marek Papajčík z oddelenia komunikacie a marketingu bratislavského magistrátu.
Predložené riešenie si však vyžaduje zmenu územného plánu mesta, keďže ten súčasný ráta v danom priestore s vybudovaním umelého ramena na zvýšenie prietočnej kapacity Dunaja. Cieľom bolo zabezpečiť lepšiu protipovodňovú ochranu.
Lenže po výstavbe novej protipovodňovej ochrane a prestavbe Starého mosta, keď jeden z pilierov z hlavného koryta ubudol, už nie je taký výrazný tlak na zvýšenie kapacity koryta v tejto časti Dunaja.
Problém je však v tom, že zmena územného plánu zvyčajne trvá roky.
„Časový horizont nie je možné presne určiť,“ ozrejmil Papajčík.
Iniciatívy Nové Lido a Lido Lagúna sú si toho vedomé, ale podľa nich treba proces jednoznačne konečne naštartovať.
„Dôležité je začať. Prvá etapa sprístupnenia a revitalizácie lužného lesa je možná aj v bližšom časovom horizonte,“ uviedol Benetin s tým, že lužný les za Starým mostom by mohol byť zrevitalizovaný už do dvoch rokov.
