Závislosť je choroba. A každé opatrenie, ktoré ju chce obmedziť alebo jej predísť, je správne. Či už ide o tabak, cukor, či hazard.
Aj keď úplný zákaz hazardu začne v Bratislave platiť od mája, v Dunaji ešte pretečie veľa vody, kým z nej zmizne posledná herňa. Konkrétne päť rokov.
Je však takmer isté, že ani potom nebude hlavné mesto od gemblerov čisté. Kto si bude chcieť zahrať, vynájde sa.
Buď navštívi čierne herne, začne stávkovať, hrať online či poker s kamarátmi u niektorého v obývačke.
To, že časť mestských poslancov nezahlasovala za absolútny zákaz hazardu, sa dá pochopiť. Hotely, v ktorých chceli kasína nechať, dostávajú totiž hviezdičky aj za takéto služby.
Keď sa však na to pozrieme zblízka, čím sú hráči v oblekoch a vyleštených topánkach lepší ako sídliskoví gembleri? Jedni aj druhí vyhadzujú peniaze.
Odborníci pritom tvrdia, že herne sú často len prostriedkom na legalizáciu čiernych peňazí. No a práve tie nablýskané viac, ako dáke zafajčené putiky.
Hazard vytvára závislosť. Hazard nie je zábava. Len čas však ukáže, či jeho prohibícia bola správnym krokom.
