Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Medzi korunovačné klenoty uhorských kráľov patria: koruna, plášť a meč, žezlo a krajinské jablko.
Čo viete o korunováciách v Prešporku? (kvíz) Čítajte Uctievanú „svätú“ korunu podľa legendy pripisujú svätému Štefanovi. V skutočnosti je zložená z viacerých častí, ale nekorunovali ňou prvého uhorského kráľa Štefana I., ale po prvý raz ju najskôr použili až pri korunovácii Štefana V. (bol korunovaný dva razy – v roku 1245 a 1270).
Len plášť pochádza zrejme z čias prvého uhorského panovníka, lebo aj pôvodný unikátny meč so značkou Ulfberth je dnes súčasťou Svätovítskeho pokladu v Prahe.
Vydesená kráľovná Mária po moháčskej katastrofe aj s kráľovským dvorom utiekla z Budína do Bratislavy. Dobové pramene uvádzajú: keď sa dozvedela o porážke vojska, však ešte nevediac, že aj kráľ zahynul, v strachu utiekla spolu s vesprémskym biskupom (Tomášom Zalaházim), Alexiom Turzom (kráľovským taverníkom) a pápežským nunciom (Antonio Burgio); jej poklad a veľkú časť hnuteľného majetku doniesla na 76 lodiach po Dunaji.
Na uhorský trón si vtedy robili nárok dvaja kandidáti – arciknieža Ferdinand Habsburský svoje nástupnícke právo staval na habsburskej dohode s Jagelovcami a sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského zas za panovníka presadzovala väčšia časť uhorskej šľachty.
Kráľovnú vdovu čakalo po príchode do mesta nemilé prekvapenie. Kastelán hradu Ján Bornemisa ju do neho ani nevpustil. Mária bola totiž Ferdinandovou sestrou a on zložil sľub vernosti Zápoľskému.
Nešťastná vdova stratila moc v kráľovstve, prišla o veľkú časť majetku a bola nútená uchýliť sa k bratovi do Viedne.
Kedysi bola Bratislava ráno slovenská, na obed maďarská a večer nemecká Čítajte No ešte raz sa vrátila. Na lodi zahalenej do čierneho súkna sprevádzala švagrinú, Ferdinandovu manželku Annu Jagelovskú (tá sa viezla na lodi potiahnutej červenou látkou) na korunováciu do Stoličného Belehradu.
Po fatálnej porážke od Osmanov hrozilo obsadenie Budínskeho hradu. A tak sa do Bratislavy dostala aj uhorská kráľovská koruna aj s ostatnými korunovačnými klenotmi.
Uložili ich vtedy na najbezpečnejšom mieste v krajine, v najmohutnejšej veži hradu – v Korunnej veži. Uložené boli na prvom poschodí, pričom vstup strážili vojaci a do miestnosti bolo možné vojsť len zhora.
Nad miestnosťou vo veži boli dva priestory – v jednom z nich prespávali šľachtici strážiaci klenoty, v druhom bol sklad pušného prachu a pre nebezpečenstvo výbuchu ho po čase premiestnili na iné miesto.
Lenže medzičasom korunovačné klenoty niekoľkokrát z bezpečnostných dôvodov (turecké nebezpečenstvo a stavovské povstania) odviezli. Boli vo Viedni, v Linzi a dokonca i v silne opevnenom Pasove.
