BRATISLAVA. Celomestská parkovacia politika v Bratislave, ktorú schválilo mestské zastupiteľstvo v decembri minulého roka a do platnosti vstúpila začiatkom marca, ostáva naďalej len na papieri.
Mestskí poslanci totiž stále neschválili dodatok štatútu hlavného mesta, ktorý upravujúci deľbu kompetencií mestských častí a magistrátu v parkovacej politike.
Hoci o ňom malo zastupiteľstvo rokovať 30. marca, aby si mestské časti mohli začať nastavovať pravidlá parkovania, ceny kariet či vyznačovať zóny, bratislavský primátor Ivo Nesrovnal ho z programu stiahol.

Primátor svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že je ešte potrebné dorokovať nejaké nejasnosti.
Prijatie dodatku je pritom podľa Nesrovnala posledný úkon na to, aby sa nové pravidlá parkovania v Bratislave stali realitou.
„Ostáva posledný politický krok – a tým je zmena štatútu hlavného mesta, ktorý znamená, že mesto zverí svoje komunikácie I. a II. triedy mestským častiam, aby si na svojom území mohli vytvoriť jednotný systém parkovania,“ povedal Nesrovnal.
Mestské časti by si totiž teraz mohli zaviesť pravidlá parkovania len na menších cestách – III. a IV. triedy, ktoré im patria. To by však nemalo zmysel, pretože by hrozilo, že vodiči by parkovali na mestských cestách, kde by parkovanie spoplatnené nebolo.
Rozdelenie kompetencií
Okrem toho, že dodatok k štatútu umožní mestu zveriť mestským častiam cesty, splnomocňuje ich tiež na to, aby si schválili vlastné nariadenia o parkovaní.
V nich si určia napríklad ceny parkovného či spôsob a preukázanie platby.
Parkovacia politika však nie je povinná pre všetky mestské časti. Tie sa môžu rozhodnúť samy, či sa do nej zapoja, alebo nie. Majú pritom možnosť zapojiť sa aj do dvojročného prechodného obdobia, keď by parkovanie nespoplatnili. Za ten čas by si zmapovali situáciu na svojom území a ceny by určili podľa aktuálneho dopytu.
Rámcové pravidlá:
- parkovacia karta pre Bratislavčana za prvé auto bude stáť od 20 do 100 eur ročne,
- za druhé auto od 50 do 500 eur za rok,
- ročná karta pre mimobratislavčanov od 100 do 1000 eur.
Kľúčové samosprávy sa však zatiaľ do celomestskej parkovacej politiky nehrnú. Petržalka, Staré Mesto, Ružinov, Nové Mesto, Karlova Ves či Dúbravka majú totiž viaceré výhrady.
Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová a starosta Vajnôr Ján Mrva koncom marca vyhlásili, že pripravovanú celomestskú jednotnú parkovaciu politiku v Bratislave sprevádza netransparentný proces a priveľa rizík, ktoré bratislavský magistrát úplne ignoruje.
Komunikácia medzi magistrátom, mestskými časťami a verejnosťou o parkovacej politike je podľa Čahojovej v posledných mesiacoch úplne zastavená.
Tajomný audit
Znepokojuje ju aj audit k parkovaniu, okolnosti jeho získania a uzavretia zmluvy.
Hlavné mesto si dalo totiž minulý rok vypracovať od spoločnosti Deloitte za stotisíc eur audit o množstve áut a parkovacích miestach v Bratislave.
Viacerým však prekáža, že dôležité časti dokumentu nie sú prístupné verejnosti a poslanci môžu do dokumentu nahliadnuť len pod podmienkou, že podpíšu mlčanlivosť.
„Je to materiál, na ktorý sa odvoláva mesto pri zavádzaní rezidenčného parkovania, a obávame sa, že poslanci hlavného mesta, ktorí budú rokovať o dodatku štatútu k parkovaniu, tento materiál nepoznajú a nevedia, o čom budú hlasovať,“ tvrdí Čahojová.
Nesrovnal tieto tvrdenia odmieta. Príprava nariadenia a dodatku štatútu hlavného mesta k parkovacej politike podľa neho trvala viac ako rok a pol a v spolupráci s mestskými časťami. Audit k parkovaniu bol podľa neho pripravený transparentne tiež.
„Nezverejnené sú iba niektoré pasáže, ktoré chceme použiť ako podklady k verejnému obstarávaniu. Keby sme ich zverejnili, tak by sme poškodili mesto,“ povedal Nesrovnal. Podľa Zuzany Aufrichtovej však nie je zverejnená kľúčová časť dokumentu. „Pod silným tlakom, ktorý vyvolali poslanci, sa časť dokumentu zverejnila, ale nie tá podstatná,“ hovorí.
Jednotná celomestská parkovacia politika má v Bratislave nastaviť jasné pravidlá, zvýhodniť Bratislavčanov a spraviť poriadok vo verejných priestranstvách.