Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Už Karol IV. podporoval v Čechách kult Cyrila a Metoda.
V Olomouckej arcidiecéze sa kult Cyrila a Metoda pestoval od 14. storočia a v úvode spevníka Cantus Catolici z roku 1655 sa píše, že nadväzuje na starobylú tradíciu, ktorú u nás solúnski bratia zaviedli.

Mária Terézia požiadala pápeža Pia VI. o povolenie uctievať v ríši oboch slovanských vierozvestcov a Svätá stolica v roku 1777 určila termín osláv na 14. marca.
Dôvodom žiadosti malo byť, že veľkú časť obyvateľstva ríše tvoria Slovania.
Iné pramene uvádzajú, že panovníčka so synom chceli získať sympatie gréckych katolíkov v Haliči.
Po sťažnostiach viacerých vplyvných cirkevných hodnostárov, biskupa Štefana Moyzesa a ďalších chorvátskych, moravských a českých biskupov, ktorí namietali, že vzhľadom na chladné počasie polovička marca ešte nie je vhodná na organizovanie púte, pápež Pius IX. v roku 1863 preložil oslavy na 5. júl.
Či Cyril a Metod prišli na Veľkú Moravu práve v tento deň, alebo až na jeseň, či dokonca na jar nasledujúceho roku, však nie je dôležité.
Pri príležitosti milénia v Ríme prebiehali oslavy v chráme San Girolamo degli Schiavoni. Uskutočnil sa obrad ekumenického charakteru nielen v latinčine ale aj „v starom slovanskom jazyku“ a slávny Franz Liszt, ktorého pápež poveril spoluorganizovaním osláv, zložil hymnus na slová srbského básnika Meda Pućica (veľkého podporovateľa Šafárikovej všeslovanskej vzájomnosti), Slavimo slavno Slaveni, tisićuročnu godinu.
Nemožno diskutovať o tom, že bratia sú spolupatróni Európy a nepriniesli len písmo, ale do jazyka ľudu prekladali liturgické a biblické texty.
Názor na význam, vplyv a uchovávanie tradície Cyrila a Metoda sa medzi historikmi interpretuje rôzne, od vyznávania, akceptáciu až po negáciu prezentujúcu svoj postoj najmä na odmietaní legiend.
Ale reálne. Ako merať historické vedomie, a ktoré historické vedomie národa nevychádza a nespočíva na mýtoch či legendách?
Patrónka Francúzska Jana z Arku prežila stáročia, kým ju až v roku 1920 vyhlásili za svätú. Nehovoriac o trojjedinom zaujatí vlasti našich južných susedov či oráčoch v Čechách a v Taliansku.
Faktom však je, že 5. júl je v našom kalendári štátny sviatok a straty hospodárstva spôsobené voľnom trápia najmä zástupcov pobývajúcich v blízkosti sošky Manneken Pis v Bruseli.

Jeden z nich, inak aj odborník na otváracie hodiny supermarketov či umeleckú hodnotu jazdeckých súsoší, sa o Sviatku Cyrila a Metoda vyjadril, že nám síce priniesli písmo (čo síce považuje za významnú udalosť), ale ak by ho nepriniesli oni, tak by ho doniesol niekto iný. Potom by vraj bolo treba oslavovať aj toho, kto vynašiel koleso, mobil či čísla.
Isto, každý má právo na názor a deklarovaná pravda nemusí byť vždy pravdou, pravda môže byť subjektívna, otázna i diskutabilná. Ale azda nikto nebude polemizovať so starými antickými múdrosťami.
A jedna z nich hovorí: Calutium non est vitium, sed non prudentiae indicium – plešina nie je chybou, ale ani znamením múdrosti.