Dobrý chodník môže ovplyvniť, po ktorej strane ulice ideme, a tým aj to, kde sa zastavíme.
V Bratislave je to však často bieda. Omieľa sa zákonná šírka 1,5 metra a ešte sme radi, keď autá stoja až za touto čiarou. No táto šírka nepočíta s tým, že ľudia chodia po ulici niekedy aj vo dvojici.
Po takej Dunajskej (severná strana, horný koniec) alebo Ul. 29. augusta (oproti Ondrejskému cintorínu) preto všetci musia ísť husím pochodom.
Milujem nový chodník na Cintorínskej pri Nemocnici sv. Michala. Tam môžu ísť oproti mne aj dve mamičky s kočíkmi alebo zamilovaný vozičkársky pár a stále sa nerušene obídeme.
Nechápem, prečo nie sú takéto chodníky pri všetkých novostavbách. Niekde sa asi ani nepočíta, že by tam človek mohol ísť pešo, a nie autom.
Veľkorysosť pre mňa predstavujú chodníky pri administratívnych budovách na Karadžičovej, kde má miesto úzky chodník pri budove i parkoviskom oddelený priestranný „rýchlochodník“, po ktorom sa smie ísť pešo aj na bicykli.
