BRATISLAVA. Juraj Szikora odohral tri zápasy v Riu de Janeiro na slávnej Maracane. Prvý, keď mal devätnásť. Neskôr pri rozhovore pre SME ukazoval brazílske noviny s titulkom: Szikora - európsky Pelé.
Syn mlynára uchvátil futbalovú Európu Čítajte „Hrať proti skutočnému Pelému bol najväčší futbalový zážitok. Prichytil som sa, že sa naňho pozerám a nesledujem hru. Nastúpiť na Maracane bol šok. Taký príjemný, úžasný, neopísateľný,“ spomínal brilantný technik bratislavského Interu.
Hučali ako Niagara
„Mali sme šatňu, v ktorej mal každý hráč malý bazén. Bola taká veľká, že sme mohli Šaňa Vencela rozcvičovať strelami. Z diaľky som počul neskutočný tlmený hukot, akoby to bola Niagara,“ vykresľoval atmosféru.
Juraj Szikora
Narodil sa 2. marca 1947 v Tvrdošovciach (okres Nové Zámky), zomrel v Bratislave 12. decembra 2005.
Post: stredopoliar
Kluby: Komárno (1963 - 1964), Inter Bratislava (1964 - 1977), ZŤS Petržalka (1977 - 1978), Poprad (1978 - 1979), Dunajská Streda (1979 - 1980), Slovan Viedeň (1980 - 1982).
V lige odohral 200 zápasov, dal 56 gólov. Za reprezentáciu nastúpil 21-krát, dal dva góly (Brazílii a Írsku).
Ako tréner vystriedal až 16 tímov (iba v roku 2000 až šesť). Boli medzi nimi Dunajská Streda, Nitra, Senec, Rimavská Sobota či Trenčín.
„Nastupovali sme spoločne. My sme pre Brazílčanov niesli krištáľ. Hukot 150-tisíc divákov, z ktorých som nevidel ani jedného, ma tak ohúril, že mi pohár vypadol z rúk. Videl som divákov iba v prvých radoch. Mali najlacnejšie lístky, z tých miest mohli vidieť iba nohy hráčov. Bol to krásny večer, hoci sme tesne prehrali.“
Československo podľahlo 1:2, náš gól dal Vojtech Masný. V odvete o tri dni neskôr dosiahlo Československo s úradujúcimi majstrami sveta remízu 2:2. Szikora dal vyrovnávajúci gól, prvý strelil z pokutového kopu Ján Popluhár.
Po nerozhodnom zápase pristúpil k Slovákovi v strede ihriska Pelé. Zatlieskal mu, zobral ho popod pažu a za potlesku divákov s ním odišiel do kabín.
Európsky manažér tímu bývalých hviezd najslávnejšej gardy Brazílie Joe Borbély oznamoval Pelému zvesť o smrti Juraja Szikoru.
„Bol to výnimočný človek aj hráč. Stal sa kráľom Maracany a právom ho náš ľud nazval biely Pelé," reagovala brazílska hviezda.
Tvrdošovská liaheň
Szikora sa narodil v Tvrdošovciach. V tejto neveľkej obci pri Nových Zámkoch začali s futbalom i bratia Ladislav (Slovan) a Jozef (kľúčovo Lokomotíva Košice) Móderovci, Szikorovi rovesníci.
Zúfalý Maďar kričal: Oni majú Schrojfa Čítajte Szikora mal maďarské korene, čo sa mu stalo neskôr nespravodlivo osudným. Jeho rodina skôr inklinovala k Slovanu. Ibaže ho získal Inter. Medzi oboma bratislavskými klubmi bola rivalita. A Szikora mal premiéru v A-tíme Interu práve v derby.
„Mal som sedemnásť a hral sa Československý pohár. Nastúpil som v druhom polčase a pamätám sa, že som sa bál priblížiť k Popluhárovi či k Horváthovi. Výsledok si už presne nepamätám, ale skončilo sa to remízou. Hralo sa na Slovane a v hľadisku bolo 30-tisíc ľudí,” spomínal Szikora.
V pamäti mu utkvelo aj ligové derby v roku 1970. „Malo sa hrať na Interi, ale pre veľký záujem zápas preložili na Tehelné pole. Belasým išlo o titul, prišlo 46-tisíc divákov a my sme vyhrali 2:1. Dal som druhý gól,“ hovoril Szikora. Slovan napokon titul získal aj tak.
So slovanistami ako rodina
„Inak sme však veľké šťastie na Slovan nemali, väčšinou vyhrával on. Dobre si pamätám aj najsmutnejšie derby. V sedemdesiatom druhom sme hrali o záchranu. Dve kolá pred koncom nám stačilo nad Slovanom vyhrať akýmkoľvek rozdielom. Viedli sme 1:0, ale za súpera vyrovnal dnes už nebohý Ivan Pekárik. V 92. minúte! Vypadli sme.“
Juraj Szikora. (zdroj: Foto - ČTK)Vzťahy mimo ihriska boli s niektorými slovanistami takmer rodinné. „S Vladom Hrivnákom a Karolom Joklom sme dokonca sedem rokov spolu s rodinami silvestrovali. Pred zápasom a počas neho sme však kamarátov nepoznali. S Joklom, Šaňom Vencelom a Hrivnákom sme bývali v takom štvoruholníku, päťdesiat metrov od seba. Každé ráno sme si z balkóna zakývali, ale pred derby sme balkóny zatvárali,“ opisoval Szikora.
V lige odohral 200 stretnutí, v ktorých strelil 56 gólov. V reprezentácii nastúpil na 21 zápasov, dal v nich dva góly.
Trénoval viaceré slovenské kluby. Hovorilo sa o ňom, že ho zavolali vždy vtedy, keď sa tím potreboval zachrániť.
Prekliaty zápas s Maďarskom
Futbalisti si zaspievali. A išli do Jáchymova Čítajte Po zbabranej kvalifikácii (Československo nepostúpilo na MS 1966) začal nový tréner reprezentácie Jozef Marko stavať nový tím. Kostru tvorili futbalisti Trnavy, Slovana aj Interu.
Szikora odohral takmer všetky zápasy kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy 1968. A zase smola. V poslednom zápase v Prahe stačila Československu remíza proti Írsku. V Dubline dal pri víťazstve 2:0 gól aj Szikora. V Prahe však po dvoch góloch v posledných minútach vyhral súper 2:1 a Szikora si zlomil lýtkovú kosť.
Vyliečil sa rýchlo, hral v pamätnom bratislavskom zápase, v ktorom Československo zdolalo Brazíliu 3:2 (Adamec dal slávny hetrik).
Szikora potom odohral v strede poľa všetky kvalifikačné zápasy o postup na MS do Mexika 1970.
Až prišiel pražský zápas proti Maďarsku (3:3). Niektorí spoluhráči i novinári obvinili Szikoru, že ako chlapec z maďarskej rodiny a priateľ súperovho trénera mu prezradil taktiku. Szikoru to obvinenie psychicky zničilo. Viac za reprezentáciu nehral, hoci tá napokon na MS postúpila po barážovom víťazstve v Marseille práve nad Maďarskom 4:1.
„Ďuro skvele ovládal loptu, bol výborný strelec, ibaže keď sa o ňom začalo viac písať, psychicky to nezvládol. Najmä krivdu po stretnutí s Maďarmi. Začal popíjať. A to bola jeho chyba, mohol to dotiahnuť ďalej,“ povedal o ňom spoluhráč v Interi Titus Buberník.
Szikora bol takzvaným kvartálnym alkoholikom. Dokázal celé roky nepiť, ale potom zrazu opäť začal. To mu osudne podlomilo zdravie.
