BRATISLAVA. Len počas prvého dňa odvozu bioodpadu spoločnosť Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) vyviezla do kompostárne viac ako 1,4 tony odpadu zo záhrad bratislavských domácností v rodinných domoch.
„Prvé odvozy biologicky rozložiteľného odpadu z hnedých nádob zatiaľ ukazujú, že obyvatelia sa tento druh odpadu snažia poctivo triediť. Veríme, že sa o to budú snažiť aj naďalej,“ povedala Beáta Humeniková, hovorkyňa spoločnosti OLO.
Od začiatku roku 2017 sú mestá a obce na Slovensku povinné zabezpečiť pre svojich občanov triedenie aj biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.
Keďže Bratislava a Košice komunálny odpad neskládkujú, ale spaľujú a využívajú ho na výrobu tepla a elektriny, sú povinné zabezpečiť len triedenie bioodpadu zo záhrad pri rodinných domoch.
Na tento účel poskytujú mestá domácnostiam v rodinných domoch buď kompostéry, alebo zberné nádoby.
Kompostér alebo zberná nádoba
V Bratislave poskytuje kompostéry a zberné nádoby domácnostiach firma OLO zadarmo na základe žiadosti. Tú Bratislavčania nájdu na stránke mesta. Po jej vyplnení a odoslaní na oddelenie miestnych daní, poplatkov a licencií im OLO dodá buď hnedú zbernú nádobu, alebo kompostér – podľa želania zapojenej domácnosti.
Ako sa zapojiť do systému zberu odpadu zo záhrad?
Vyplniť Žiadosť o zapojenie sa do systému zberu odpadu zo záhrad. Tlačivo je dostupné na stránke mesta www.bratislava.sk.
Zaslať vyplnenú žiadosť na Oddelení miestnych daní, poplatkov a licencií magistrátu na Blagoevovej 9 (P. O. BOX 76, 850 05 Bratislava 55).
Po jej administratívnom spracovaní na magistráte, OLO dodá domácnosti buď zbernú nádobu na bioodpad alebo kompostér.
Zber bioodpadu vykonáva OLO minimálne jeden krát za dva týždne od marca do novembra. Informácia o dni odvozu sa nachádza na nálepke prilepenej na dodanej zbernej nádobe.
Magistrát odhaduje, že v Bratislave by sa do systému zberu odpadu zo záhrad malo zapojiť približne 21-tisíc domácností v rodinných domoch. Tie ročne vyprodukujú vyše päťtisíc ton biologicky rozložiteľného odpadu.
Doteraz sa však do systému zapojilo približne len sedemtisíc domácností. Z nich vyše dvetisíc uviedlo, že likvidáciu biodpadu zo svojich záhrad už majú vyriešenú, a teda nepožiadali ani o kompostér, ani o zbernú nádobu.
„Žiadosti stále prichádzajú. Naďalej totiž apelujeme na domácnosti, ktorých sa to týka, aby si splnili svoju povinnosť a zapojili sa do systému zberu odpadu zo záhrad,“ ozrejmila Iveta Kešeľáková z oddelenia komunikácie a marketingu bratislavského magistrátu.
Domácnostiam, ktoré sa nestihli prihlásiť do konca januára 2017, teda nehrozia žiadne pokuty. Musia však rátať s tým, že OLO im nádoby na bioodpad doručí neskôr.
Do 15. marca evidovalo OLO 3664 žiadostí o dodanie hnedej zbernej nádoby a 1055 žiadostí o dodanie kompostéra. K danému dátumu spoločnosť rozviezla okolo 1500 zberných nádob. Zatiaľ je najväčší záujem o 120-litrové zberné nádoby. Ak má však domácnosť väčšiu záhradu, môže požiadať aj o 240-litrovú nádobu.
„Samotnej distribúcii hnedých nádob a kompostérov obyvateľom predchádza zdĺhavý administratívny proces, od samotného spracovania žiadosti na magistráte hlavného mesta cez jej zaevidovanie až po zaslanie žiadosti na vybavenie do OLO. Preto touto cestou prosíme obyvateľov o trpezlivosť pri dodávaní nádob aj kompostérov,“ uviedla Humeniková.
OLO rozváža zberné nádoby od pondelka do soboty od 6.00 do 18.00 h. Počas týždňa jedným vozidlom a počas víkendov štyrmi. Do jedného vozidla sa zmestí 24 zberných nádob.
(zdroj: Foto - OLO)S distribúciou kompostérov začala spoločnosť v sobotu 18. marca. Tie rozvážajú len počas víkendov, v sobotu od 7.00 do 18.00 h a v nedeľu od 7.00 do 16.00 h.
Obyvatelia sa môžu rozhodnúť pre jednu z troch veľkostí kompostéra – 400-litrového, 620-litrového a 1000-litrového. Spolu s kompostérom dostáva domácnosť aj manuál na jeho zloženie a brožúrku o kompostovaní.
V prípade záujmu si môžu obyvatelia vyzdvihnúť zbernú nádobu či kompostér priamo v spoločnosti OLO na Ivánskej ceste 22. Treba sa však vopred dohodnúť na termíne a čase prevzatia.
Odvoz bioodpadu
S odvozom bioodpadu z hnedých nádob OLO začalo skôr, ako pôvodne plánovalo, a prvý zber urobilo už 13. marca. V prvom týždni firma vyvážala odpad zo všetkých zapojených domácností. Od 20. marca odváža bioodpad podľa platného harmonogramu jedenkrát za 14 dní.
„Informáciu o tom, v ktorý deň sa vykonáva odvoz odpadu z hnedej nádoby, nájdu obyvatelia na nálepke, ktorú dostávajú spolu s nádobami,“ uviedla Humeniková.
Pri vyprázdňovaní hnedých nádob zamestnanci OLO kontrolujú najmä to, či je v nich len biologicky rozložiteľný odpad zo záhrad, ktorý do nich patrí.
„V prípade, že nádoba bude obsahovať odpad, ktorý do nej nepatrí, naši zamestnanci ju nevyprázdnia,“ ozrejmila Humeniková.
Čo patrí do zbernej nádoby
Ľudia môžu do nádoby na bioodpad vhadzovať kvety, štiepky, piliny, pokosenú trávu, konáre, lístie, zvyšky po zbere ovocia a zeleniny, zhnité ovocie aj burinu.
Avšak odpady z domácnosti živočíšneho pôvodu ako napríklad mliečne a mäsové výrobky do nej nepatria. Tie budú mať aj naďalej svoje miesto v čiernych nádobách na zmesový odpad.
OLO odváža bioodpad zo záhrad do kompostárne v blízkosti Bratislavy. Tam ho ďalej spracujú na kompost.
Zatiaľ bez pokút
Mesto zatiaľ neuvažuje nad zavedením pokút pre tých, ktorí bioodpad budú aj naďalej vyhadzovať do čiernych nádob na komunálny odpad.
„Ide nám o to, aby sa ľudia s týmto opatrením zžili a uvedomovali si, že takýto zber je potrebný a priaznivý k životnému prostrediu,“ ozrejmila Kešeľáková.
Všetky náklady na kompostér alebo hnedú zbernú nádobu a s tým súvisiaci odvoz bioodpadu zo záhrad sú hradené z miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. Bratislavská domácnosť v rodinnom dome zaplatí mesačne za komunálny odpad v priemere 9,5 eur.
Koľko peňazí bude stáť firmu OLO nákup a distribúcia zberných nádob a kompostérov, ako aj ich vyprázdňovanie, ešte určiť nevie, pretože zatiaľ netuší, koľko domácností nakoniec o zbernú nádobu alebo kompostér požiada.
„Tieto náklady budeme vedieť vyčísliť najskôr možno koncom roka 2017,“ ozrejmila Humeniková.
Bratislavčania triedia stále málo
OLO v Bratislave každoročne odvezie okolo 160-tisíc ton odpadu. Z toho okolo 115-tisíc ton tvorí komunálny zmesový odpad. Ten putuje do spaľovne, kde sa z neho vyrobí elektrická energia. Tá pokryje ročnú spotrebu približne 22-tisíc domácností.
Bratislavčania vyseparujú ročne takmer osemtisíc ton papiera a lepenky, 4,4 tisíca ton plastov a 5,6 tony skla. Vyseparovaný odpad však tvorí menej než 30 percent celkového komunálneho odpadu.
To znamená, že Bratislava má v triedení odpadu rezervy. Na porovnanie, škandinávske krajiny, Nemecko či Rakúsko separujú až okolo 90 percent odpadu.
„Väčšina odpadu zo slovenských domácností končí v zmesovom komunálnom odpade, pritom vytriediť sa dá až 90 percent,“ povedala Janka Ružická z občianskeho združenia EKOrast.
