Ľuďom, mladým či skúseným, sa dnes vyčíta, že sa spolu málo rozprávajú. Výskumy ukazujú, že bežný človek doma vo svojej rodine hovorí len sedem minút denne – Ahoj, čo bolo v škole? Nič. Ako sa máš? Dobre. Ideš jesť? Áno.
Podstatná časť komunikácie sa dnes presunula do virtuálnej reality. A bez mobilu sa dnes cítime ako bez ruky, respektíve hlasiviek.
Aj preto majú niektoré reštaurácie, kaviarne či vinárne pri vstupe cedule s nápisom Nemáme wi-fi, rozprávajte sa medzi sebou.
Lenže aj čas v podnikoch chcú Bratislavčanom okresať. Zmenou otváracích hodín. Pritom práve v nich sa najčastejšie rozprávajú, združujú a zaujímajú o jeden druhého. Tvárou v tvár.
Určite je nepríjemné, keď príde človek uťahaný z práce, chce sa vyspať, ale pre hluk z podniku pod jeho oknami nemôže. Rovnako však môže byť pre niekoho frustrujúce, keď príde do centra za zábavou a zistí, že v ňom skapal pes.
Faktom však je, že tí, ktorí bývajú v centre, nemôžu očakávať výhody vidieka. To nejde. Tak ako tiché bývanie na periférii prináša daň v dochádzaní, nažívanie v centre zase ruch.Treba si len vybrať.