BRATISLAVA. „Bol to dom na spadnutie, napokon ho zbúrali a nám sa podarilo získať od magistrátu nájom v inom priestore, v tom, kde práve sme, na Kozej ulici 20.“ Takto spoluzakladateľ kníhkupectva Artforum Vladimír Michal spomína na prvé Artforum, ktoré sídlilo na ulici Červenej armády, dnešnej Grösslingovej.
Artforum je jedným z 38 nezávislých miest kultúry, ktoré po roku 1989 vznikali po celej Bratislave, a ktoré trochu netradične mapuje kniha BA!! Miesta živej kultúry (1989 - 2016).
Obsahuje rozhovory či spomiemky zakladateľov, majiteľov či návštevníkov divadiel GUnaGU a Stoka, filmových klubov FK 901 a FK Nostagia, hudobných klubov U.Club, Fuga a Propeller či galérií Bastart a Photoport.
Čo je nezávislá kultúra?
- Ide o typ kultúry, ktorá existuje mimo dominantnej alebo populárnej kultúry. Je súčasťou subkultúr.
- Nazýva sa aj alternatívna kultúra a pojem vznikol pre špecializovanú a bližšie nezadefinovanú vrstvu kultúry, ktorá sa vymedzuje voči masovej kultúre a komercionalizácii.
Tieto miesta vznikali spontánne a iba vďaka odhodlaniu ľudí vniesť do svojho okolia trochu tvorivej energie, ľudského aj poetického rozmeru či generačného ducha. Ani jedno z miest už však nepôsobí na svojej pôvodnej adrese – v lepšom prípade sa presťahovali na nové pôsobiská, v horšom zanikli.
Autori knihy – kunsthistorička a kurátorka Zuzana Duchová a muzikológ, hudobník a kurátor Slávo Krekovič – v nej zmapovali vznik týchto často alternatívnych miest a atmosféru v nich.
So Zuzanou Duchovou sme sa rozprávali o vzniku knihy, nezávislých miestach kultúry a ďalších plánoch.
Kniha BA!! Miesta živej kultúry (1989 - 2016) je voľným pokračovaním knihy BA! Od UFA k UFU. Čo bolo hlavným impulzom na jej napísanie?
„Impulzom vôbec na napísanie prvej knihy bolo to, že sme boli skupina podobne zmýšľajúcich ľudí, ktorí sa pohybovali okolo umenia a združenia Atrakt Art, ktoré vydáva časopis Trištvrte. Mali sme ambíciu urobiť niečo trvácnejšie než časopis, čiže knihu. Vtedy sa nám to podarilo a v roku 2007 sme vydali knihu BA! Od UFA k UFU. Voláme ju U-fu-turistický sprievodca a namiesto overenej histórie a klasických pamätihodností v ňom ponúkame subjektívnu koláž zaujímavých miest v Bratislave. Už je vypredaná, ale na webe je voľne k dispozícii. Neskôr sme sa mnohí profesionálne pustili inými smermi. Teraz sa nám však zdalo, že dozrel čas na znovuotvorenie tejto témy. So Slávom Krekovičom sme sa dohodli na koncepte knihy, ktorý nie je ani beletriou, ani literatúrou faktu. Sú to rozhovory či spomínania zakladateľov, majiteľov či návštevníkov.“
V knihe mapujete 38 nezávislých miest kultúry v Bratislave. Prečo takéto priestory vznikali?
„Základným dôvodom bola chuť niečo tvoriť. Do knihy sme vyberali také miesta, kde išlo aj o umeleckú produkciu, nie len o zábavu. Aj keď je niekedy ťažké rozlíšiť miesto, ktoré je čisto krčmou a chodí sa do nej iba zabávať, a čo je krčma, kde sa chodí filozoficky debatovať.“
Vznikajú v Bratislave takéto miesta aj naďalej?
„Samozrejme. Vznikajú aj teraz a nielen v Bratislave.“
V čom sa ich vznik líši od tých, ktoré ste mapovali v knihe?
„Podmienky ich vzniku sú v niečom podobné a v niečom zas iné. Keď som sa napríklad rozprávala so stredoškolákmi, mali pocit, že my sme mali jednoduchšie podmienky na vytvorenie miest na nezávislú kultúru, a oni to majú komplikované. My zas možno máme pocit, že keď sme začínali, tak to bolo strašne komplikované, a práve naopak dnešní stredoškoláci už dostávajú miesta hotové. Tak či onak, dôležité je vedieť niečo vytvoriť a stáť si za tým.“
Na ktoré kultúrne miesta, ktoré v knihe mapujete, by ste zvlášť upozornili?
„Napríklad na také, ktoré sa vymykajú z nejakých rámcov. Takým bol napríklad Rez mestom. Bola to jednorazová akcia a jej ambíciou bolo zmapovať zaujímavým spôsobom vrstvu streetartovej scény. Na tie časy to bolo kvalitne zorganizované a nevídané podujatie. Takisto Midl_space. To bol priestor, ktorý rozbehli študenti na VŠMU a ktorý trval len zopár mesiacov. Z hľadiska zachovania kultúry v rámci mesta je však veľmi dôležité, aby študenti dostávali priestor na svoje experimenty a chyby. Jedine tak bude môcť polmiliónové mesto, akým Bratislava je, mať miesta takéhoto typu.“
Vznikla kniha o kultových miestach. Na mnohé sa oplatí spomínať Čítajte Chceli ste písaním knihy najmä zozbierať spomienky na kultové miesta?
„Kniha mapuje históriu istého segmentu kultúry, ktorý je, podľa nás, trošku podceňovaný. Oficiálne zriaďované kultúrne centrá podobného typu majú svoje archívy, vydávajú katalógy a sú súčasťou oficiálnej pamäti. Mnohé z miest, ktoré v knihe mapujeme, by som nazvala punkovými, keďže vznikali „odspodu“ a existujú už len v spomienkach ľudí. Pripadalo nám dôležité zachovať aj takúto vrstvu našej kultúry a minulosti v takom rigidnom médiu, akým je kniha.“
Takže tieto miesta či už kluby, alebo galérie nemajú žiadny oficiálny uchovaný archív?
„Nie sú povinné ho mať. Ale je to veľmi rôznorodé. Niekto má len fotky voľne hodené na disku a my sme sa nimi museli prácne prehrabávať a niekto má dokumentáciu urobenú veľmi podrobne a poctivo. Bola to veľmi zaujímavá a vzrušujúca históriografická práca.“
Nie je téma miest nezávislej kultúry príliš čerstvá na skúmanie?
„Na tieto miesta sa už dá pozrieť z nadhľadu. Naša forma je niečo medzi odborným a novinársko-popularizačným štýlom. Chceli sme však ukázať aj rôznorodosť daných miest. Veríme totiž, že si zaslúžia, aby ostali zapamätané.“
S akými hlavnými problémami ste sa stretli počas prípravy knihy?
„Najmä s nedostatkom času. To, že sme na jej tvorbu získali peniaze, sme sa dozvedeli v lete 2016 a knihu sme pripravovali do tlače na prelome rokov 2016 a 2017. Keď sme sa do toho ponorili, tak sme zistili, že by sa dalo zohnať ešte mnoho ďalších materiálov, no nemali sme čas. Veľkým problémom bolo dosiahnuť vizuálnu jednotu. Za to ďakujeme tímu grafických dizajnérov pod vedením Braňa Matisa. Pre tento projekt vytvorili aj vizuálizácie priestorov, ktoré v knihe mapujeme. Dáva jej to graficky zjednocujúci prvok a zároveň podnecuje fantáziu. Človek si môže vyvolať svoje vlastné spomienky a keď ich nemá, tak si môže na základe kresby a textu vytvoriť vlastné predstavy.“
Plánujete aj ďalší kultúrny projekt?
„Zatiaľ sme radi, že sme knihu stihli vydať. Je to však robota, v ktorej sa oplatí pokračovať a veľmi by sme aj chceli. Uvažujeme napríklad nad spoluprácou s projektom, ktorý robí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová – Mapa pekných miest Bratislavy (M_P_ BA).“
