Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Po Bazilejskom koncile sa Žigmund Luxemburský vrátil do Uhorska a ubytoval sa na Bratislavskom hrade.
Hrad predtým prešiel rozsiahlou prestavbou a stalo sa z neho unikátne sídlo vďaka svojej rozlohe, reprezentatívnosti i obranyschopnosti.
Kráľ povolil Prešporku používať mestský znak Čítajte Po získaní ríšsko-nemeckej koruny sa Žigmund rozhodol opustiť Budín a pozornosť upriamil na Bratislavu, ktorej poloha bola pre neho v rámci jeho rozsiahlej ríše výhodnejšia.
Nehľadel na náklady (pre mestá vypísal mimoriadnu daň) a prikázal vybudovať typ talianskeho kastela so štyrmi krídlami a vnútorným nádvorím (približne v dispozícii ako ho poznáme dnes).
Pôvodne samostatne stojacu obrannú vežu – donžon (Korunná veža) pripojil k objektu, na ktorého stavbe pracovalo vyše dvesto majstrov a robotníkov z celej strednej Európy.
Potom, po odstupe 38. rokov zvolal snem: „Vrátili sme sa do nášho Uhorského kráľovstva, ktoré bolo počas našej neprítomnosti rozvrátené neprávosťami a násilnými poškodzovaniami, zriadili sme v našom meste svoju prvú osobnú rezidenciu a spolu s vernými našimi prelátmi a barónmi tohto nášho kráľovstva, ktorí sa dostavili k nášmu Majestátu, dali sme zvolať zhromaždenie šľachticov jednotlivých žúp.
Po svornej porade, rozhodnutí a súhlasom tohto zvoleného zhromaždenia..., ktoré zastupovalo plnou mocou aj neprítomných a celé kráľovstvo, sme kvôli povinnému, riadnemu a zhodnému vykonávaniu spravodlivosti, ktorá sa má dostávať rovnako všetkým obyvateľov určili a ustanovili a dali prikázať, vyhlásiť a potvrdiť nariadenia, ustanovenia a zákony navždy platné a neporušiteľné.“
Zo snemovania vzišli dva základné dokumenty.
Veľký dekrét – Decretum maius - bol pokusom o vymedzenie kompetencií a konsolidáciu krajiny rozvrátenej husitmi. Je označovaný za konsenzus medzi panovníkom, kráľovskou radou a vysokou šľachtou.
Žigmund sa usiloval nielen o reformovanie verejnej správy a súdnictva, ale aj o posilnenie pozícií strednej a nižšej šľachty (neskôr v Decretum minus).
Na sneme sa riešila aj veľmi dôležitá otázka obrany krajiny (napriek predchádzajúcej husitskej porážke).
Žigmundovi sa len čiastočne podarilo presadiť zamýšľanú reformu vojenstva a v dekréte o úprave vojenského poriadku z 12. marca 1435 sa panovník zaviazal zabezpečovať obranu krajiny.
Hladným odporúčali menu à la Adolf Čítajte V prípade ohrozenia sa na obrane museli podieľať aj preláti so svojím vojskom i vojsko županov s vyššou šľachtou dotknutých oblastí.
V prípade celokrajinskej mobilizácie musela šľachta za každých sto poddaných, ktorých vlastnila, poskytnúť troch jazdcov vyzbrojených mečom, lukom, tulcom so šípmi a uhorskou sekerou (akýmsi predchodcom valašky) nazývaným latinsky bicellus.
Zvolané vojsko sa malo zásobovať z vlastných prostriedkov.
Počas vojnového konfliktu platil zákaz zvyšovania cien potravín a prípadné násilnosti mal súdiť príslušný župan.
Kto sa vojenskej povinnosti vyhol, alebo z výpravy odišiel, tomu mal byť majetok zhabaný.
