BRATISLAVA. Marián Masný bol futbalový elegán. Hral na krídle a mal čosi z Platiniho. Techniku, kľučku, schopnosť dať gól.
Po triumfe československého tímu na majstrovstvách Európy 1976 mu v anketách dávali hlasy novinári predovšetkým z latinských európskych krajín.
Jacques Ferran, vtedy už riaditeľ magazínu France Football, tvorca Európskeho pohára majstrov (dnes Liga majstrov) a Zlatej kopačky pre najlepšieho Európana, dal Masného na prvé miesto.
Do magazínu L'Equipe napísal: „Belehradský zápas predstihol finále majstrovstiev sveta spred dvoch rokov Nemecko – Holandsko. A mal aj budúcu svetovú hviezdu – Masného.“
Finále ME medzi Československom a Nemeckom sa skončilo aj po predĺžení 2:2. Masný mal smolu. Za stavu 2:0 senzačne ušiel celej nemeckej obrane, obabral i slávneho Bertiho Vogtsa. Jeho strela popri padajúcom brankárovi Maierovi sa však len obtrela o žrď.
V jedenástkovom rozstrele potom premenil prvú penaltu. Všetko zakončil legendárnou strelou Panenka.
Syn mlynára
Traja zo štyroch synov mlynára Vojtecha Masného z Chynorian sa stali futbalistami. Najstarší Teodor hral celý čas v tamojšej Iskre.
Dvaja ďalší prekročili hranice chotára. Vojtech „Béla“ Masný pôsobil hlavne v Jednote Trenčín (dnes AS), odohral deväť zápasov za československú reprezentáciu, dal v nej tri góly a získal olympijské striebro v Tokiu 1964.
Marián Masný
Narodil sa 13. augusta 1950 v Rybanoch (okres Bánovce nad Bebravou)
Hral za Duklu Banská Bystrica (1970 – 1972), Slovan Bratislava (1972 – 1983), SC Neusiedl am See (1983 – 1984), ZŤS Petržalka (1984 – 1985).
So Slovanom vyhral v rokoch 1974 a 1975 tituly majstra ČSSR, v rokoch 1974 a 1982 zvíťazil z bratislavským tímom v čs. pohári. V lige odohral 345 zápasov, dal 103 gólov.
Úspechy a ocenenia: majster Európy 1976, bronz na ME 1980, účastník MS 1982, člen All-Stars tímu ME 1976, deviaty najlepší hráč Európy 1976.
Najslávneší bol najmladší, tiež „Béla.“ Tak mu hovorili všetci, hoci v krstnom liste má napísané Marián. Dvanásť rokov hral za bratislavský Slovan, do ktorého ho zlanárili po vojenčine v Dukle Banská Bystrica.
Zaslúžil sa o dva tituly, v československej reprezentácii odohral najviac stretnutí zo Slovákov (75). Spolu s L. Novákom sú v tejto bilancii hneď za Nehodom (90 zápasov). V počte gólov je šiesty (18).
Emócie neukazoval
„Proti sebe sme nikdy nehrali, hoci v roku 1975 sa taká možnosť ponúkala. S Trenčínom sme prišli na Slovan, za ktorý nastupoval Marián. Tréner nášho tímu Ján Hucko mi však proti nemu nedovolil nastúpiť. Ani vtedy, keď už bolo jasné, že prehráme. Odišli sme s prehrou 2:6," hovoril pre SME Vojtech Masný.
Na otázku, čo odpozeral mladší súrodenec z jeho futbalového umenia, odpovedal bez rozmýšľania: „Nemusel nič. Mal to totiž v sebe. Dar, ktorý dostanete. To sa nedá naučiť."
„Bol jemný, chudý, subtílny. Pripomínal staršieho brata, preto ho volali Béla. Myslím, že sa mu to páčilo. A futbalovo začal ohromne rásť," spomína na spoluhráča zo Slovana i reprezentácie brankár Alexander Vencel starší, ktorý sa predtým stretol v československom drese aj s jeho bratom Vojtechom.
„Mal výborný ťah na bránku, vedel dať hre myšlienku i zakončiť a jeho súhra so Švehlíkom bola neuveriteľná," charakterizoval Mariána Masného.
„Bol tichý, pokojný. V príprave ho nič nerozhádzalo, emócie takmer neprejavoval. Ešte aj pri oslavách gólu bol zdržanlivý, flegmatický. Ale utiahnutý nebol. Skamarátili sme sa nielen my, ale aj naše manželky," pripomína Vencel.
Do Grécka ho nepustili
Veľkému triumfu na belehradských ME 1976 predchádzal pamätný kvalifikačný zápas proti Anglicku na Tehelnom poli. Hoci sa do hláv vryli najmä gólové hlavičky Nehodu a Galisa, treba pripomenúť, že na obe prihral Masný.
Hviezdu Anglicka Kevina Keegana tak očaril, že ho v knihe Against the World (Proti svetu) označil za „jedného z najšikovnejších krídelníkov na svete".
O štyri roky po zlate získal Masný aj bronz na majstrovstvách Európy v Taliansku. Aj tam v rozhodujúcom penaltovom súboji proti domácim premenil hneď prvú strelu, prekonal legendárneho Dina Zoffa.
Hral aj na MS 1982, kde sa Československu nedarilo. Masný potom dostal ponuku od Olympiakosu Pireus. Spĺňal aj požiadavku vtedajších mocných, že von môže ísť slávny futbalista za zásluhy až po tridsiatke. Ibaže jeho nepustili. Vraj pre prepadák na šampionáte. Masného to vraj dosť poznačilo.
V Kristových rokoch ho napokon predsa pustili do vtedy prvoligového rakúskeho Neusiedlu, zranené koleno však jeho pobyt skrátilo na minimum. Vrátil sa domov do tímu Petržalky. Tam zavŕšil porciu ligových gólov nad stovku, dal ich 103.
Žije v ústraní
Kariéru ukončil ako 46-ročný v tíme nižšej rakúskej súťaže Mönchhof, kde začal aj s trénerskou prácou. Po angažmánoch v Rakúsku krátko trénoval v mládežníckej akadémii Jozefa Vengloša, až sa na istý čas úplne stratil z očí.
Aj dnes žije cielene v ústraní. Pri jednej z mála príležitostí hovoril, že mu to vyhovuje.
Pri spomienkovom zápase na slovanistický titul 1992 v Pezinku komentátor nechtiac pri úvodnom predstavovaní legiend nevyslovil meno mladícky pôsobiaceho šesťdesiatnika s okuliarmi. Diváci kričali: „Je tu, Béla je tu.“
Vždy skromný Marián Masný urobil po povzbudení svojej futbalovej dvojičky Jána Švehlíka krôčik vpred a zamával. Od ucha k uchu sa usmial, keď dal jeho syn Marián podobný gól ako otec. Po šikovnej kľučke a strelou po zemi do opačného rohu.
Na zopár otázok predsa odpovedal. Pri zmienke o tom, kedy si naposledy zahral futbal, odvetil: „Už ďakujem. To je moja osobná vec.“
Život samotára si vybral dobrovoľne a vyhovuje mu. V bratislavskej Rači má prenajatý byt. Pracoval v bezpečnostnej službe. Lúšti krížovky, sleduje futbalové prenosy.
