Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
V Londýne? Tam sa jazdí na opačnej strane, povie každý, kto sa odtiaľ vráti. Dnes to berieme ako samozrejmosť, ale nie je to tak dávno, čo sa aj v Bratislave jazdilo po ľavej strane, tak ako v Británii.
Točité schody v starých stredovekých stavbách sa stavali zatočené doprava. Dôvod bol jednoduchý. Väčšina ľudí sú praváci a pri boji s mečom mal obranca (ustupujúci po schodoch) oproti útočníkovi výhodu.
Aj jazdenie po ľavej strane cesty má podobný pôvod. Jazdci nasadali na koňa z ľavej strany, nepriateľ bol na opačnej – pravej strane, a preto aj bojovník musel mať pravú ruku voľnú, aby v nej mohol držať kopiju či meč.
Zaužívaným pravidlom bolo i to, že šľachta chodila po ľavej strane cesty a plebs po pravej. To sa zmenilo počas francúzskej revolúcie a aj nobilita chtiac-nechtiac prešla na stranu občanov.
Zmenu v doprave v mnohých krajinách Európy spôsobil následne Napoleon. Po prvej svetovej vojne väčšina krajín bývalej dunajskej monarchie prešla z ľavosmernej na pravosmernú premávku.
Česko-Slovenská republika (spolu s Maďarskom) zostala medzi tými niekoľkými štátmi, kde sa ešte v Európe naďalej jazdilo vľavo, s volantom v autách na pravej strane.
Pri podpisovaní dodatkov Parížskych dohovorov v roku 1926 sme prisľúbili, že zmena prebehne v „primeranom čase“ a v roku 1931 sme sa zaviazali, že zmenu uskutočníme do piatich rokov.
Nakoniec bol prechod dopravy na pravú stranu naplánovaný na 1. mája roku 1939, ale búrlivé udalosti a rozdelenie republiky urýchlil zmenu o šesť týždňov.
Po vzniku Protektorátu v Čechách vrchný veliteľ nemeckých vojsk prosto vydal príkaz, že od 17. marca sa prechádza na jazdu vpravo. Ale to si už nemecké vojsko obsadzujúce krajinu razilo cestu na rovnakej strane ako v celej ríši. Na Slovensku zmena prišla o deň neskôr a ani vtedy to nebola lacná záležitosť.
Nešlo len o zmenu strany jazdy, ale i o konštrukčné zmeny na automobilovom parku, zmenu dopravného značenia a v Bratislave i o prestavbu električkových tratí, výhybiek a nástupných ostrovčekov.
Bratislavský magistrát síce počítal so zmenou a už predtým objednával električky s dverami na oboch stranách, ale aj tak sa prechod uskutočňoval ešte takmer dva roky.
Poslednou krajinou v Európe, ktorá sa preorientovala z premávky po ľavej strane na stranu pravú, bolo koncom šesťdesiatych rokov po celonárodnom referende Švédsko.
Dnes sa vo väčšine krajín na celom svete jazdí vpravo a len v necelej tretine sa zachovala ľavosmerná premávka (v Európe okrem Veľkej Británie na Malte a Cypre).
Raritou je japonský ostrov Okinava, kde sa pre americkú vojenskú základňu (na rozdiel od ostatnej krajiny) jazdí vpravo.
So zámenou strán v doprave sa už nikde nepočíta. Celosvetový rozvoj dopravy nadobudol rozmery, že zmena by si vyžiadala také obrovské náklady, ktoré vôbec nie sú reálne.
