Po pätnástich rokoch naťahovačiek začala v Bratislave platiť parkovacia politika. Tlieskam.
Po desiatich dňoch od jej účinnosti sa však v uliciach mesta zatiaľ vôbec nič nezmenilo. A minimálne niekoľko týždňov sa ešte ani nezmení. Plačem.
Po tom, čo mestskí poslanci v decembri po hodinách rokovania plného hádok a vyjednávaní prijali celomestskú parkovaciu politiku (pričom po hlasovaní skrz množstvo pozmeňovacích návrhov, ani nevedeli, čo schválili a každý ju interpretoval inak), začali od marca platiť iba základné pravidlá parkovania.

Mestské časti si ich majú prispôsobiť, ako sa im hodia. Viaceré by aj začali, no háčik je v tom, že mesto im ešte stále nezverilo kľúčové cesty, a preto si miestne samosprávy nemajú kde parkovaciu politiku tvoriť. Rozum sa mi zastavuje.
Tentoraz tu však ani tak nejde o to, že pravá ruka nevie, čo robí tá ľavá, ale o odčiarknutie jedného z najväčších primátorových predvolebných sľubov.
Však detaily (cháp reálne spustenie parkovacej politiky a nielen prijatie dokumentu) sa už nejako doladia.
Aj preto môže v Bratislave oficiálne fungovať unikátna parkovacia politika – bez toho, aby sa niečo zmenilo.