Aké potoky a studničky sú v Bratislave?

V Bratislave sa nachádzajú napríklad tri Vydrice, vodné dráhy a množstvo studničiek s legendami. Ich názvy sa menili aj pre chyby pri prepisovaní máp.

Mostík ponad Vydricu. (Zdroj: Roman Kučera)

BRATISLAVA. Dunaj nie je jediný vodný tok, ktorým sa môže Bratislava pýšiť. Ostatné sú síce menšie, no hlavné mesto má množstvo vodných zákutí.

Ide napríklad o potok Vydrica či množstvo studničiek okrem tej najpopulárnejšej – Železnej studničky.

V kopcoch, ktoré hlavné mesto obklopujú, sa nachádzajú aj potoky, jarky či studničky s omnoho záhadnejšími názvami – napríklad Hatinová dráha, Himligárka alebo Krvavá studnička.

Tri povodia

Bratislava má výnimočnú polohu aj tým, že sa v nej nachádzajú tri povodia riek – Morava na západnej strane, Dunaj v strede a na juhu a Váh na východnej strane. Malý Dunaj totiž nie je vnímaný ako rameno rieky Dunaj, ale ako samostatný tok, ktorý sa vlieva do Váhu.

Z tohto dôvodu sa hneď po odpojení od hlavného toku Dunaja pri Vlčom hrdle stáva súčasťou povodia Váhu.

„Všetky toky na východnej strane mesta sa považujú za povedie Váhu,“ ozrejmil vlastivedný sprievodca a aktivista Ivor Švihran, ktorý sa venuje potokom, jarkom, studničkám a ich historickým názvom už dva roky. Z toho istého dôvodu sa aj západ mesta nachádza v povodí rieky Morava.

„Snažím sa zo starých máp a z rôznych historických záznamov identifikovať názvy potokov či studničiek,“ povedal Švihran na prednáške O potokoch a studničkách Bratislavy, ktorú usporiadalo občianske združenie Bratislavské rožky.

Doteraz na území hlavného mesta identifikoval okolo 105 potokov a 70 studničiek.

Tri Vydrice

Nie každý vie, že v Bratislave sa nachádzajú až tri toky, ktoré nesú označenie Vydrica – potok Vydrica, známy aj ako Veľká alebo Hrubá Vydrica, a potoky Malá a Suchá Vydrica. Najznámejší je z nich prvý spomínaný potok. Ide o najdlhší tok v Bratislave, ktorý nie je riekou. Má 20 kilometrov a pramení v Svätom Jure pri Bielom kríži.

Je aj jedným z najstarších, ktoré sa v historických písomnostiach spomínajú. Prvá zmienka, pod názvom Widrycha, pochádza ešte z roku 1244.

Podobne ako názvy ostatných tokov či studničiek v Bratislave aj názov Vydrice sa menil podľa toho, akým jazykom sa v danej oblasti a dobe rozprávalo.

Vydrica sa tak v minulosti volala napríklad aj Weidritz či Vӧdric. Kým však obyvatelia zo Záhoria poznali tento tok pod názvom Vydrica, ľudia z východného brehu toku ho poznali ako Bajzdricu.

„Až v 80. rokoch sa definitívne rozhodlo, že tento tok sa bude nazývať Vydrica,“ vysvetlil Švihran.

Rozdielne názvy pre tento potok mohli podľa neho súvisieť s tým, že Vydrica tvorila hranicu medzi dvoma výraznými nárečiami, ktoré v minulosti neprichádzali až tak veľmi do kontaktu.

Vydrica bola najvýznamnejším potokom v Bratislave a hojne sa využívala na hospodárske účely.

Nachádzalo sa na nej deväť mlynov, z ktorých sa aspoň čiastočne zachovalo päť – od piateho mlyna až po deviaty. V povodí potoka sa pritom nachádazajú aj štyri rybníky.

„Pôvodne vznikli ako nádrže na hospodárske účely, aby v čase sucha zabezpečovali vodu pre mlyny,“ ozrejmil Švihran.

Neskôr, keď mlynárstvo na Vydrici skrachovalo, začali sa rybníky využívať na turistické účely, najmä na člnkovanie. Celá oblasť vtedy nadobudla turistický ráz.

„Veľmi dôležitý bol rok 1898, keď bola vybudová dnešná Cesta mládeže, vtedy Pállfyho cesta, ktorá spojila kúpele pri Železnej studničke s mestom. V tom čase sa táto oblasť stala turistickým letoviskom pre Bratislavčanov a ľudí zo širokého okolia,“ pripomenul Švihran.

Jedným z prítokov Vydrice je aj Malá Vydrica.

„Najdlhší prítok nejakej rieky sa na Slovensku tradične zvykne nazvať ako zdrobnenina danej rieky, napríklad Nitra a Nitrica. To je tiež prípad Malej Vydrice,“ vysvetlil Švihran.

Malá Vydrica, ktorá sa v niektorých prameňoch spomína aj ako Bystrička, pramení pod Hrubým Vrchom a má okolo päť kilometrov. Do Vydrice ústi presne pod kaplnkou na Železnej studnične.

Potok Suchá Vydrica, ktorý je dlhý približne štyri kilometre, s Vydricou pritom priamo nesúvisí, pretože do nej nevteká, ale len tečie paralelne s ňou.

„Je to vôbec najstaršie zmieňovaný vodný tok v Bratislave, keď si odmyslíme rieky Dunaj a Morava. V historických dokumentoch z roku 1226 ho nájdeme pod názvom Siccum Weydrich,“ ozrejmil Švihran.

Suchá Vydrica, už ako jej názov naznačuje, nebola taká výdatná ako Vydrica a uživil sa na nej iba jeden mlyn.

Počas storočí tento potok opakovane menil názov. Nazýval sa napríklad aj Karloveským či Dúbravským potokom. Dnes sa oficiálne nazýva Čierny potok.

Najznámejšia studnička

Najznámejšou studničkou v Bratislave je nepochybne Železná studnička. Pôvodne to bol iba prameň pri sútoku Vydrice a Malej Vydrice.

Keď však v roku 1826 rozbor jej červenkastej vody ukázal, že je liečivá, mesto sa tu rozhodlo vybudovať kúpele. Dostavali ich v roku 1830. V roku 1857 sa však zistilo, že pramenitá voda stratila obsah železa a prestala byť liečivá ako kedysi.

Kúpele sa preto zmenili už len na hotel. Areál však postupne chátral až bol v roku 1970 zbúraný.

Ústie prameňa Železnej studničky s erbom mesta v 40. rokoch ešte fungoval. V súčasnosti stále stojí, je už však bez vody. Na jeho mieste sa dnes otáčajú autobusy mestskej hromadnej dopravy.

„Žiaľ, dnes už je voda z tejto studničky odklonená,“ povedal Švihran.

Legendami opradené studničky

Železná studnička však nie je jediná, ktorá sa v Bratislave nachádza. Je ich oveľa viac a viažu s ak nim legendy. Jednou z nich je Biela studnička v Devínskych Karpatoch. Je známa už od stredoveku.

„Jedna z najznámejších legiend hovorí, že vďaka tomuto výdatnému prameňu sa zachránili českí přemyslovskí vojaci, keď po prehratej bitke na Moravskom poli sa na úteku skryli na Devínskej Kobyle,“ povedal Švihran.

S legendou sa spája tiež Krvavá studnička pri Kalvárii.

„Nachádzala sa tu pustovňa, v ktorej žili dvaja mnísi – Blažej a Hieronym. Sedemnásteho marca 1758 ich však prepadla a na smrť dobila skupina zlodejov. Mysleli si totiž, že mnísi tam mali cenné náboženské predmety, čo však nebola pravda,“ citoval Švihran z legendy.

Dobitých mníchov našli práve pri studničke, ktorá sa nachádzala tesne pod pustovňou.

„Traduje sa, že každý rok dva dni pred Jozefom sa voda v tejto studničke mení na krv. Studnička dodnes existuje. Aj sme do nej nahliadli, no voda sa v nej nenachádza, takže sa nedá dokázať, či je táto legenda pravdivá,“ dodal Švihran.

V meste sú aj vodné dráhy

V Bratislave sa nachádza aj deväť vodných tokov, ktorých názvy nesú slovo – dráha. Napríklad Hlboká dráha v Devínskej Novej Vsi, Drieňová a Hatinová dráha pri Železnej studničke, či Laurincova alebo Mikina dráha v Karlovej Vsi a Dúbravke.

Pomenovania majú na svedomí zrejme Chorváti, ktorí sa tu kedysi zdržiavali.

„V Chorvátsku dráha znamená hlbokú dolinu či zárez alebo roklinu,“ povedal Švihran. V okolí Bratislavy tak toto slovo podľa neho nadobudlo význam vodného toku a zároveň hlbokého údolia.

V lesoch nad Račou sa v Bratislave nachádza napríklad aj studnička Himligárka. Pôvod jej názvu sa však Švihranovi ešte nepodarilo zistiť.

„Pochádza z nemčiny, ale nič bližšie som doteraz o nej nenašiel,“ povedal Švihran.

Keď sa názvy sťahujú

Preklepy na historických mapách spôsobili aj to, že niektoré potoky sa začali rokmi volať inak.

Švihran narazil počas svojho skúmania napríklad na potok Dluha sáha (Dlhá siaha), ktorá sa však v dôsledku preklepu začala na novších mapách objavovať ako Dluha sala (Dlhá sála).

Ešte zaujímavejší vývoj mali názvy dvoch susedných potokov, ktoré síce pretekajú cez Marianku, ale pramenia v Bratislave.

Pôvodne sa dlhší z nich nazýval Grmolinským potokom. Keď sa v roku 1960 štandardizovali názvy vodných tokov, jeho názov sa zmenil na Drmolez, zatiaľ čo ten kratší prevzal názov Grmolincký potok. Prečo sa tak stalo, sa Švihranovi zatiaľ zistiť nepodarilo.

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  2. Slováci čoskoro lídrami vo využívaní inteligentných domácností
  3. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie
  4. Zábavný aj sebavedomý
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3
  6. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo
  7. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori
  8. Bezpečnostný pás vám chráni život, antivírus váš virtuálny svet
  9. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať?
  10. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu
  1. Prednáška holandského veľvyslanca na EU v Bratislave
  2. Zákaznícky servis Martinusu sa dostal medzi svetovú špičku
  3. Päť tipov na dovolenku počas Veľkej noci
  4. Poradňa: Ako vybrať účet pre mladých
  5. Sajfa odkázal študentom:„Buďte nároční a vydržte!“
  6. S Kulinariom chutí jar lepšie!
  7. Výstavisko Agrokomplex opäť plné poľnohospodárskej techniky
  8. Udelenie akreditácie (certifikátu) pre Aktuárstvo na EU v BA
  9. Vzorový byt v projekte Nobelova
  10. Do ankety Slovenka roka 2017 je nominovaná aj Adriana Kolesárová
  1. Kĺby starnú s nami. S týmito radami ich udržíte fit čo najdlhšie 23 126
  2. Loďou Meraviglia po Stredozemnom mori 6 755
  3. Ikonický Harley-Davidson za bezkonkurenčnú cenu 5 787
  4. Kursalon Trenčianske Teplice: Výborné jedlo a chutné pivo 4 505
  5. Obľúbené letné pneumatiky Matador Hectorra v novej generácii 3 3 431
  6. Bývanie, ktoré vás oslobodí od stresu 3 191
  7. Zábavný aj sebavedomý 3 129
  8. Gamifikácia: Nový hit v učení finančnej gramotnosti na ZŠ 2 958
  9. Testovanie elektrobicyklov v košickom Cassovare 2 861
  10. Antibiotiká nie sú cukríky. Naozaj viete, kedy ich máte brať? 2 666

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop