SME
Štvrtok, 8. december, 2022 | Meniny má Marína

Aké potoky a studničky sú v Bratislave?

V Bratislave sa nachádzajú napríklad tri Vydrice, vodné dráhy a množstvo studničiek s legendami. Ich názvy sa menili aj pre chyby pri prepisovaní máp.

Mostík ponad Vydricu. Mostík ponad Vydricu. (Zdroj: Roman Kučera)

BRATISLAVA. Dunaj nie je jediný vodný tok, ktorým sa môže Bratislava pýšiť. Ostatné sú síce menšie, no hlavné mesto má množstvo vodných zákutí.

Ide napríklad o potok Vydrica či množstvo studničiek okrem tej najpopulárnejšej – Železnej studničky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V kopcoch, ktoré hlavné mesto obklopujú, sa nachádzajú aj potoky, jarky či studničky s omnoho záhadnejšími názvami – napríklad Hatinová dráha, Himligárka alebo Krvavá studnička.

Tri povodia

Bratislava má výnimočnú polohu aj tým, že sa v nej nachádzajú tri povodia riek – Morava na západnej strane, Dunaj v strede a na juhu a Váh na východnej strane. Malý Dunaj totiž nie je vnímaný ako rameno rieky Dunaj, ale ako samostatný tok, ktorý sa vlieva do Váhu.

SkryťVypnúť reklamu

Z tohto dôvodu sa hneď po odpojení od hlavného toku Dunaja pri Vlčom hrdle stáva súčasťou povodia Váhu.

„Všetky toky na východnej strane mesta sa považujú za povedie Váhu,“ ozrejmil vlastivedný sprievodca a aktivista Ivor Švihran, ktorý sa venuje potokom, jarkom, studničkám a ich historickým názvom už dva roky. Z toho istého dôvodu sa aj západ mesta nachádza v povodí rieky Morava.

„Snažím sa zo starých máp a z rôznych historických záznamov identifikovať názvy potokov či studničiek,“ povedal Švihran na prednáške O potokoch a studničkách Bratislavy, ktorú usporiadalo občianske združenie Bratislavské rožky.

Doteraz na území hlavného mesta identifikoval okolo 105 potokov a 70 studničiek.

Tri Vydrice

Nie každý vie, že v Bratislave sa nachádzajú až tri toky, ktoré nesú označenie Vydrica – potok Vydrica, známy aj ako Veľká alebo Hrubá Vydrica, a potoky Malá a Suchá Vydrica. Najznámejší je z nich prvý spomínaný potok. Ide o najdlhší tok v Bratislave, ktorý nie je riekou. Má 20 kilometrov a pramení v Svätom Jure pri Bielom kríži.

SkryťVypnúť reklamu

Je aj jedným z najstarších, ktoré sa v historických písomnostiach spomínajú. Prvá zmienka, pod názvom Widrycha, pochádza ešte z roku 1244.

Podobne ako názvy ostatných tokov či studničiek v Bratislave aj názov Vydrice sa menil podľa toho, akým jazykom sa v danej oblasti a dobe rozprávalo.

Vydrica sa tak v minulosti volala napríklad aj Weidritz či Vӧdric. Kým však obyvatelia zo Záhoria poznali tento tok pod názvom Vydrica, ľudia z východného brehu toku ho poznali ako Bajzdricu.

„Až v 80. rokoch sa definitívne rozhodlo, že tento tok sa bude nazývať Vydrica,“ vysvetlil Švihran.

Rozdielne názvy pre tento potok mohli podľa neho súvisieť s tým, že Vydrica tvorila hranicu medzi dvoma výraznými nárečiami, ktoré v minulosti neprichádzali až tak veľmi do kontaktu.

SkryťVypnúť reklamu

Vydrica bola najvýznamnejším potokom v Bratislave a hojne sa využívala na hospodárske účely.

Nachádzalo sa na nej deväť mlynov, z ktorých sa aspoň čiastočne zachovalo päť – od piateho mlyna až po deviaty. V povodí potoka sa pritom nachádazajú aj štyri rybníky.

„Pôvodne vznikli ako nádrže na hospodárske účely, aby v čase sucha zabezpečovali vodu pre mlyny,“ ozrejmil Švihran.

Neskôr, keď mlynárstvo na Vydrici skrachovalo, začali sa rybníky využívať na turistické účely, najmä na člnkovanie. Celá oblasť vtedy nadobudla turistický ráz.

„Veľmi dôležitý bol rok 1898, keď bola vybudová dnešná Cesta mládeže, vtedy Pállfyho cesta, ktorá spojila kúpele pri Železnej studničke s mestom. V tom čase sa táto oblasť stala turistickým letoviskom pre Bratislavčanov a ľudí zo širokého okolia,“ pripomenul Švihran.

Jedným z prítokov Vydrice je aj Malá Vydrica.

„Najdlhší prítok nejakej rieky sa na Slovensku tradične zvykne nazvať ako zdrobnenina danej rieky, napríklad Nitra a Nitrica. To je tiež prípad Malej Vydrice,“ vysvetlil Švihran.

Malá Vydrica, ktorá sa v niektorých prameňoch spomína aj ako Bystrička, pramení pod Hrubým Vrchom a má okolo päť kilometrov. Do Vydrice ústi presne pod kaplnkou na Železnej studnične.

Potok Suchá Vydrica, ktorý je dlhý približne štyri kilometre, s Vydricou pritom priamo nesúvisí, pretože do nej nevteká, ale len tečie paralelne s ňou.

„Je to vôbec najstaršie zmieňovaný vodný tok v Bratislave, keď si odmyslíme rieky Dunaj a Morava. V historických dokumentoch z roku 1226 ho nájdeme pod názvom Siccum Weydrich,“ ozrejmil Švihran.

Suchá Vydrica, už ako jej názov naznačuje, nebola taká výdatná ako Vydrica a uživil sa na nej iba jeden mlyn.

Počas storočí tento potok opakovane menil názov. Nazýval sa napríklad aj Karloveským či Dúbravským potokom. Dnes sa oficiálne nazýva Čierny potok.

Najznámejšia studnička

Najznámejšou studničkou v Bratislave je nepochybne Železná studnička. Pôvodne to bol iba prameň pri sútoku Vydrice a Malej Vydrice.

Keď však v roku 1826 rozbor jej červenkastej vody ukázal, že je liečivá, mesto sa tu rozhodlo vybudovať kúpele. Dostavali ich v roku 1830. V roku 1857 sa však zistilo, že pramenitá voda stratila obsah železa a prestala byť liečivá ako kedysi.

Kúpele sa preto zmenili už len na hotel. Areál však postupne chátral až bol v roku 1970 zbúraný.

Ústie prameňa Železnej studničky s erbom mesta v 40. rokoch ešte fungoval. V súčasnosti stále stojí, je už však bez vody. Na jeho mieste sa dnes otáčajú autobusy mestskej hromadnej dopravy.

„Žiaľ, dnes už je voda z tejto studničky odklonená,“ povedal Švihran.

Legendami opradené studničky

Železná studnička však nie je jediná, ktorá sa v Bratislave nachádza. Je ich oveľa viac a viažu s ak nim legendy. Jednou z nich je Biela studnička v Devínskych Karpatoch. Je známa už od stredoveku.

„Jedna z najznámejších legiend hovorí, že vďaka tomuto výdatnému prameňu sa zachránili českí přemyslovskí vojaci, keď po prehratej bitke na Moravskom poli sa na úteku skryli na Devínskej Kobyle,“ povedal Švihran.

S legendou sa spája tiež Krvavá studnička pri Kalvárii.

„Nachádzala sa tu pustovňa, v ktorej žili dvaja mnísi – Blažej a Hieronym. Sedemnásteho marca 1758 ich však prepadla a na smrť dobila skupina zlodejov. Mysleli si totiž, že mnísi tam mali cenné náboženské predmety, čo však nebola pravda,“ citoval Švihran z legendy.

Dobitých mníchov našli práve pri studničke, ktorá sa nachádzala tesne pod pustovňou.

„Traduje sa, že každý rok dva dni pred Jozefom sa voda v tejto studničke mení na krv. Studnička dodnes existuje. Aj sme do nej nahliadli, no voda sa v nej nenachádza, takže sa nedá dokázať, či je táto legenda pravdivá,“ dodal Švihran.

V meste sú aj vodné dráhy

V Bratislave sa nachádza aj deväť vodných tokov, ktorých názvy nesú slovo – dráha. Napríklad Hlboká dráha v Devínskej Novej Vsi, Drieňová a Hatinová dráha pri Železnej studničke, či Laurincova alebo Mikina dráha v Karlovej Vsi a Dúbravke.

Pomenovania majú na svedomí zrejme Chorváti, ktorí sa tu kedysi zdržiavali.

„V Chorvátsku dráha znamená hlbokú dolinu či zárez alebo roklinu,“ povedal Švihran. V okolí Bratislavy tak toto slovo podľa neho nadobudlo význam vodného toku a zároveň hlbokého údolia.

V lesoch nad Račou sa v Bratislave nachádza napríklad aj studnička Himligárka. Pôvod jej názvu sa však Švihranovi ešte nepodarilo zistiť.

„Pochádza z nemčiny, ale nič bližšie som doteraz o nej nenašiel,“ povedal Švihran.

Keď sa názvy sťahujú

Preklepy na historických mapách spôsobili aj to, že niektoré potoky sa začali rokmi volať inak.

Švihran narazil počas svojho skúmania napríklad na potok Dluha sáha (Dlhá siaha), ktorá sa však v dôsledku preklepu začala na novších mapách objavovať ako Dluha sala (Dlhá sála).

Ešte zaujímavejší vývoj mali názvy dvoch susedných potokov, ktoré síce pretekajú cez Marianku, ale pramenia v Bratislave.

Pôvodne sa dlhší z nich nazýval Grmolinským potokom. Keď sa v roku 1960 štandardizovali názvy vodných tokov, jeho názov sa zmenil na Drmolez, zatiaľ čo ten kratší prevzal názov Grmolincký potok. Prečo sa tak stalo, sa Švihranovi zatiaľ zistiť nepodarilo.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šéf sporiteľne: Synovia ma inšpirujú, čo čítať a koho sledovať
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  7. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  8. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  1. Vďaka kvalitným privátnym značkám na nákupoch zaručene ušetríte
  2. Kapor a rezne vo sviatočnom menu? Poradíme, čo s použitým olejom
  3. Nový spoločník v živote? Podporíte ním deti, ktoré to potrebujú
  4. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  5. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  6. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  7. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  8. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 608
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 908
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 992
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 567
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 263
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 23 364
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 937
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 914
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 357
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 949
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 599
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 379
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 251
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu